13.9, Remeselníkom sa majú zvýšiť dane
... Za nelogické a v rozpore s ekonomickými princípmi sociálnodemokratickej vlády považuje Páleník zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov a remeselníkov. „Myslím si, že práve ľavicová vláda by mala drobných živnostníkov, ktorí sú pilierom zamestnanosti v moderných ekonomikách, podporovať,“ povedal. Zmena podľa neho môže spôsobiť pokles zamestnanosti.
18.9 Štát chce siahnuť živnostníkom na peniaze
Pripravovaná novela zákona o dani z príjmov môže remeselníkom v nasledujúcom roku zvýšiť dane mesačne aj o niekoľko tisíc korún.... Ďalších takmer vyše 20-tisíc korún stratí tým, že bude platiť vyššie odvody. Zníženie paušálnych výdavkov totiž znamená, že sa mu zvýši celkový základ dane, z ktorého sa ráta nielen samotná daň, ale aj odvody. Na Slovensku je v súčasnosti približne 160-tisíc remeselných živnostníkov. Ekonóm SAV Viliam Páleník si myslí, že zníženie paušálnych výdavkov môže prinútiť niektorých živnostníkov, aby s podnikaním skončili. "Myslím si, že ľavicová vláda by mala podporovať drobných živnostníkov, lebo sú pilierom zamestnanosti v moderných ekonomikách," povedal.
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka to až tak pesimisticky nevidí. "Živnostníkov to nepoloží ekonomicky, ale spôsobí im to problémy - čiastočne finančné, ale najmä administratívne," povedal Sirotka... Ak novela zákona v parlamente prejde, podľa Sirotku štát "vtlačí množstvo živnostníkov do vedenia účtovníctva, čo im pridá robotu a zvýši stres, ak si budú robiť účtovníctvo sami". Ak si zaplatia účtovníčku, môže ich to vyjsť v závislosti od regiónu od 5- až do 20-tisíc ročne.
A tento pondelok, 25.9, Vyššie paušálne výdavky asi štát zruší
...Vlani podľa údajov Daňového riaditeľstva podalo na Slovensku daňové priznania približne 340-tisíc živnostníkov. Paušálne výdavky však využilo iba 27-tisíc z nich. Väčšina však nemala nárok na 60, ale len na 40 percent. „Iba 3800 živnostníkov si uplatnilo 60-percentné výdavky,“ povedal Sulík...
Ak remeselníci zostanú pri paušálnych výdavkoch, môže im to zvýšiť dane a odvody aj o niekoľko tisíc korún mesačne, pretože im stúpne daňový základ. Z daňového základu sa ráta daň aj odvody. Sulík však hovorí, že sa tomu môžu vyhnúť, ak si začnú viesť účtovníctvo.
„Po zjednotení paušálnych nákladov na 40 percent nemusia remeselníci platiť vyššie dane. Ak im 40 percent nebude stačiť, môžu si účtovať skutočné náklady, ako to robí viac ako 300-tisíc ostatných živnostníkov,“ povedal Sulík.
Teda autor teda najprv nastraší živnostníkov ako celok bez zistenia, koľko vlastne môže byť dotknutých, uvedie zlý celkový počet živnostníkov, straší desaťtisícami korún vo vyšších nákladoch, a prijme bez bližších čísel názor od analytika o dopade na zamestnanosť. Pod skoro dvoch týždňoch nakoniec čitateľom oznámi čísla o jednom percente živnostníkov, ktorých by sa zmeny asi mohli dotknúť, a celý problém skončí na maximálne zvýšenej administratíve za pár tisíc, ktorá by limitovala akékoľvek horibilne zvýšené dane či odvody.
Upozornenie: Hlavným partnerom SPW je spoločnosť TIPOS, ktorej vlastníkom je ministerstvo financií.
PR, nie novinárčina: Keď si čítam spravodajský článok o tom, že vyšla nová kniha o U2 (ako včera v HN), a čítam vyjadrenie o skupine typu
...skladala hudbu, ktorá - dá sa povedať - definuje svet, v ktorom žijeme....
a o textoch v knihe článok uvádza, že
Vyrozprávané s humorom a nadhľadom, samotná kapela hovorí vo svojej knihe o ceste, ktorú prešla a ktorú ešte musí prejsť.
S tým, že článok je podpísaný novinárom(Kristina Vulgan), tak zistenie, že tie vyjadrenie pochádzajú od vydavateľstva knihy považujem za podfuk. O humore a nadhľade môže tak akurát hovoriť novinár, čo knihu čítal, v recenzii. Na hudbu U2 môže mať rôzne názory. Ibaže ako čitateľ by som veľmi rád videl označené, kedy mi ho ponúka novinár, a kedy vydavateľ či autor knihy. Keď v novinách nie je medzi textami tých dvoch profesií rozdiel, už to nie je žurnalistika.
Titulok dňa: „ Chlieb sa mení, ale chutí rovnako ,“ znie titulok témy Jozefa Sedláka v Pravde. S tou popularitou chleba je trochu nejasné.
V článku o spotrebe ponúka autor čísla o múčnych produktoch vrátane chleba celkovo, a ich spotreba jasne postupne klesá, od roka 1990 tak o 20%, za obdobie od roku 2000 o 6%. Pričom podľa článku podiel chleba medzi pekárenskými výrobkami postupne klesá.
Podľa ročenky Štatistického úradu bola spotreba chleba na hlavu v roku 2004 (posledné dostupné číslo, 46,4kg) najnižšia od revolúcie, a nižšia o skoro 9 kíl od maxima v roku 1997.
Takže naozaj chutí stále rovnako?
PS A titulok „ Nikdy sa ho neprejeme, každý zje ročne 50 kilogramov “ je už srandovný sám osebe...
Titulok dňa2: „ Poľská vláda si kupovala hlasy opozičných poslancov ,“ píše SME na prvej strane. V článku je ale reč o nahrávke s jednou poslankyňou. Taký problém používať jednotné číslo? Inak v rozšírenom článku k téme je už v titulku otáznik...
Novinársky aktivizmus: SME (Žemlová, Šutková) dnes ponúka novinársky aktivizmus k téme Špeciálneho súdu ako za starých dobrých Mečiarových rokov. Už len tá prvá veta spravodajského materiálu :
Špeciálny súd vznikol ako účinný nástroj boja proti prípadom korupcie a organizovaného zločinu. Minister spravodlivosti Štefan Harabin ho teraz chce zrušiť.
