Belgický kanál je to, čo my nazývame čistá riečka, až na to, že týchto riečok je plné mesto. Volajme ich pracovne gragty, čo Belgičan vysloví s "ch", teda gragt je chracht a gigabyte chichabajt. V polovici marca, keď sa oteplí na príjemných 20 stupňov sa to začne. Kúpite si chrumkavý chlieb (po flámsky grumkavý glieb ;)), niečo naň a so svojím ľahkým obedom a zopár kamarátmi strávite príjmné lenivé poludnie na brehu chrachtu v centre mesta. Najobľúbenejší chracht je ten, čo pretína námestie Korenmarkt.
Belgičania vždy sedia na kamennej dlažbe bez deky alebo akejkoľvek inej styčnej plochy medzi studenou zemou a svojím telom. Unavený chalan leží na chrbte, na spomínanej studenej zemi, so zatvorenými očami a mohlo by sa zdať, že už možno ani nežije, keby nemal hlavu položenú v lone svojej sympatickej priateľky, ktorá sedí na zemi, usmieva sa a číta si časopis o bývaní. Okolo prejde vysmiata nevesta so ženíchom a dvaja svedkovia, všetci v nádherných róbach, zarozprávaní, blázniaci sa a vy si pomyslíte: "Jasné, tu mávajú asi svadby aj v stredu a k miestnym zvykom patrí prechádzka popri chrachte." Alebo možno ten fotograf, čo im radí, ako sa kde postaviť, je tiež z nejakého časopisu a oni sú modeli.
Na druhej strane chrachtu chalan v zelenom tričku púšťa z bublifuku bubliny a jeho dievča spokojne papá svoj sendvič a usmieva sa: "Ach tie tvoje bublinky, že ťa to baví každý deň..." Rodinka s dvoma neposednými dievčatkami, starí rodičia s piatimi ešte neposednejšími deculami, párik, ktorý sa musel dať dokopy snáď pred dvoma dňami, takí šťastní-prešťastní sú obaja, že sa môžu na chvíľku vidieť. Je to jasné na celú šírku chrachtu z jej tajomného úsmevu a jeho podvedomého hompáľania nohami ponad vodu. Ešte počkáme, kým dreďáci kúsok od nás dohrajú, zbalia gitary a odídu, ešte raz zopakujeme, že tie hnedé tenisky s krikľavozelenými pásikmi, čo má chalan vedľa nás, sú fakt dobré (je to skvelé, keď tu nikto nerozumie po slovensky..), pobalíme svoje švestky a ideme na internát po kufre. Po troch mesiacoch budeme zajtra zase na Slovensku.
Pred rokom v Gente bolo výborne. Škoda len, že sme museli odísť na začiatku jari. Za prvé peniaze, ktoré zarobím a nebudem vedieť, čo s nimi, si pôjdem na Korenmarkt kúpiť sendvič na obed.
