Ty ktorá si mi oporou,
bývaš mi i krásnym snom,
ktorý možno v svetle ranného lúča
uzrie nádej na život.
Ty, láska čistá ako potok prameňov ,
krásna jak vlasy tvoje,
bezmenná.
V srdci tkvie mi myšlienka na Teba.
Noc tichá sa mi prikráda do sna s tebou
pri svite mesiaca a trblietavých hviezd.
V tom ty mi ruku padávaš
a vravíš – poď preč.
Veď mi dvaja si nájdeme svoj svet,
pre ktorý sa oplatí žiť.
No pocit neviny vo mne tkvie,
či opak ma to opantal
a sklamaním podľahol som.
No dúfať v jedno nedá sa.
Preto skúške ťa ja podrobím
a tvoj temný tieň odhalím.
Ty moja bezmenná láska.
Čím dlhšie ťa poznám,
len dobré veci viem
a skúškou mojou uznávam,
že si láska čistá.
Ty ktorá dávaš nádej pútnikom,
básnikom plné hrste slov,
teba ja žiadam o ruku.
Láska pri mne stoj !
