Svätá trojica na Interi

Každý (mám na mysli väčšinu nezainteresovaných a objektívnych divákov a priaznivcov basketbalu), kto bol na extraligovom zápase Inter - Levice, musí uznať jedno. Výkon troch osôb v „sivo-čiernom obleku“ nebol excelentný, ba ešte horší ako podpriemerný (škoda, že som mal možnosť takýchto výkonov vidieť v poslednom čase oveľa viac ako tých dobrých). Nehnevajte sa na mňa, ale rozhodcami ich nazvať nemôžem. So slovom rozhodca mám úplne iné spojitosti. Nech sa na mňa nikto nehnevá, keď ich v tomto článku budem označovať ako osoby.

Je zarážajúce, že tri osoby, ktoré by mali dozerať na dodržiavanie stanovených pravidiel basketbalu (nehovoriac ani o tom, že by ich mali poznať) ich sami porušujú. Vyvstáva otázka: Či vedome a úmyselne alebo nie? Nemyslím si, že v tomto prípade by obstál argument typu, veď aj tie osoby sú len ľudia a mýliť sa je ľudské. Áno, je to ľudské, avšak nie v prípadoch, kde je to evidentné, kde ide o chyby, ktoré pozná aj obyčajný divák basketbalu. Aby som nepísal len všeobecne poviem niekoľko príkladov, ktoré poškodili obe mužstvá a ktoré tie tri osoby musia vidieť (veď sú tam na to traja): Lopta sa z boku dotkla konštrukcie koša, loptu mali prisúdiť súperovi - nestalo sa tak; hráč, ktorý šiel sám do koša bol faulovaný. Odpískaný bol len obyčajný faul (s dvoma trestnými hodmi), pričom nové pravidlá pojednávajú o niečom inom (faulujúcemu hráčovi má byť udelená nešportová chyba - dva trestné hody, pokiaľ nebol kôš a lopta z boku) - nestalo sa tak; aj z druhej strany haly viditeľný dotyk hráča s loptou, ktorá smerovala za postrannú čiaru, pričom lopta bola pridelená druhému mužstvu. To sú len základné? chyby, ktoré musí uznať každý, či už prívrženec Interu alebo Levíc. Ani preto sa nečudujem levickému trénerovi, o ktorého horkokrvnosti niet žiadnych pochýb, že sa tak rozhorčil, keďže sa nemohol stotožniť s nesprávnym rozhodnutím osoby, ktorá by mala byť nestranná a objektívna a hlavne rozhodovať podľa platných pravidiel - nestalo sa tak.

Ale asi „svätá trojica“ videla všetko inak a správne a nám nezainteresovaným divákom, ktorí sa prišli pozrieť na dobrý basketbal, sa zdalo, alebo sme videli niečo iné.
Potom už len stačí poďakovanie: „Ďakujem Ti, Pane Bože, za tak skvelé tri osoby.“