Od zavedenia DRG nemožno očakávať výrazné zníženie nákladov na nemocničnú starostlivosť. Skôr dôjde k preskupeniu úspor za starostlivosť o pacienta do dokumentačnej a kontrolnej činnosti.
K zatváraniu nadbytočných lôžkových kapacít nedôjde. Menšie nemocnice, ktoré budú môcť flexibilnejšie reagovať na ekonomicky výnosnejšie výkony budú oproti veľkým a predovšetkým univerzitným nemocniciam vo výhode. Tie musia okrem liečebnej činnosti zabezpečovať aj výuku a svojim charakterom nemôžu preposielať nerentabilné diagnózy na iné oddelenia.
Zohľadnenie skutočných priemerných nákladov na zdravotnú starostlivosť bude naďalej v rukách zdravotných poisťovní, ktoré podľa disponibilných zdrojov budú rozhodovať o stanovení jednotkovej ceny (ceny, ktorou sa vynásobí hmotnosť DRG skupiny) a limitovať objednané služby.
Činnosti, ktoré nevyhnutne patria k lekárskemu povolaniu - kontakt s pacientom, rozhovor, podrobná anamnéza, paliatívna starostlivosť sa v odmeňovacom systéme na úkor výkonov neodrazia.
Falošné ekonomické stimuly, snaha o ekonomickú efektivitu a profit budú viesť k sporným medicínsko-etickým rozhodnutiam.
Pre minimalizovanie negatív nového odmeňovacieho systému v nemocniciach by bolo žiadúce v platbách zohľadniť výsledok liečby. Napriek ťažkostiam pri objektívnom posúdení efektivity liečby a nemožnosti garantovať pozitívny výsledok mala by byť aj v procese odmeňovania stredobodom zlepšená kvalita života pacienta.
Na fungovanie nového odmeňovacieho systému je nevyhnutne potrebné zaviesť medicínske štandardy, ktoré pri zohľadnení peňažných zdrojov zadefinujú na čo má pacient s určitou diagnózou nárok.
Dôležité je posilňovanie pozície pacienta a jeho individuálnych potrieb prostredníctvom nemecenského závetu alebo udelenia plnej moci pri rozhodovaní o medicínskych záležitostiach.
Aby medicína nestratila svoju humánnu tvár, musí nový klasifikačný systém odmeňovať nielen za množstvo a rýchlosť, ale predovšetkým kvalitu.
