Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám pre mnohých kontroverzný zákon o odstupňovaných výpovediach pre vybrané profesie v zdravotníctve. Odstupňované výpovedné lehoty pritom už v našom právnom poriadku sú. Ak ukončí pracovný pomer zamestnávateľ, výpovedná lehota je jeden až tri mesiace, v závislosti od počtu odpracovaných rokov zamestnanca. Takýmto spôsobom dochádza k istej ochrane zvyčajne staršieho zamestnanca pracujúceho u jedného zamestnávateľa dlhšiu dobu. Ak výpoveď podá zamestnanec, výpovedná lehota je fixná, dva mesiace. V niektorých profesiách, predovšetkým v zdravotníctve, tu môžu vznikať vážne problémy. Ak u zamestnávateľa náhle skončia vysoko špecializovaní odborníci, celé oddelenia, alebo dôjde z dôvodu nátlakovej akcie k hromadným výpovediam, ohrozené je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na ktorú maju občania Slovenskej republiky právo. Práve preto navrhujem odstupňovanie výpovednej lehoty aj zo strany zamestnanca, zvlášť u profesií, ktoré sú počas fixnej výpovednej lehoty len ťažko nahraditeľné, resp. Slovensko už s ich hromadnými výpoveďami má historickú skúsenosť.
Odstupňované výpovedné lehoty v závislosti od dĺžky zamestnania a pracovnej pozície nie sú ojedinelým javom v rámci krajín EÚ. Z 27 členských štátov môžeme nájsť odstupňovanú výpovednú lehotu dlhšiu ako tri mesiace v 11 krajinách, pričom sa väčšinou jedná o krajiny západnej Európy. Tieto krajiny chápu, že nahradiť špecialistu s praxou nie je jednoduché a môže sa natiahnúť na viac mesiacov. Rovnako v týchto krajinách nie sú z dôvodu odstupňovanej výpovednej lehoty možné hromadné výpovede.
V mnou predkladanom návrhu zákona chcem zaviesť predĺžené výpovedné lehoty pre vybrané profesie v zdravotníctve, pri ktorých je obtiažne nájsť adekvátnu náhradu s potrebnou odbornosťou, skúsenosťami a zručnosťou. V profesiách ako lekár, zdravotná sestra a pôrodná asistentka, respektíve pri ďalších vybraných profesiách prebieha viacročné špecializačné vzdelávanie, častokrát nielen v konkrétnom odbore, ale aj subšpecializáciách, čo spôsobuje, že niektorí zamestnanci zabezpečujú pre svojho zamestnávateľa jedinečné zdravotné výkony a stávajú sa tým pre svojich zamestnávateľov ťažko nahraditeľní. Počas fixne danej výpovednej lehoty, ktorá nezohľadňuje dĺžku praxe ani odbornosť, je získanie adekvátnej náhrady za vysoko špecializovaného zamestnanca veľmi náročné a zamestnávateľ je v značnej nevýhode. Takáto výpovedná lehota tiež dáva zdravotníkom priestor na podávanie hromadných výpovedí či už celých oddelení v rámci nemocnice, alebo v rámci celoslovenských nátlakových akcií, ktoré ohrozovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenska.
Rozumiem obavám zdravotníkov a odborových združení, ktorých hlavným cieľom je chrániť svoj stav. Pozrime sa však na túto situáciu optikou pacienta, ktorý už za bežnej prevádzky čaká na mnohé vyšetrenia a zákroky mesiace. Pamätáme si hromadné výpovede lekárov z roku 2011, kedy podalo naraz výpoveď viac ako 2400 lekárov a výsledkom bolo ochromenie fungovania nemocníc, pamätáme si oprávnené obavy obyvateľov, či sa o nich bude mať v nemocniciach kto postarať po vypršaní výpovednej doby lekárov. V tom čase sme sa v dôsledku nátlakovej akcie dočkali vyhlásenia núdzového stavu v 16 nemocniciach, presúvania personálu a pacientov do iných zdravotníckych zariadení po celej republike a každý z blízkych chorého pociťoval strach z toho, že sa o pacientov nebude mať kto postarať ani poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Lekári sa nakoniec s vládou dohodli, zvýšili sa im mzdy a výpovede stiahli.
Podobná situácia sa zopakovala v roku 2022, kedy výpovede podalo vyše 1900 lekárov. Niektoré nemocnice museli pristúpiť k rušeniu plánovaných hospitalizácií a operácií v dobe, keď po niekoľkých rokoch pandémie boli čakacie lehoty na operácie astronomické a pacientom nezostalo nič, len znova čakať. Opäť boli na okraji záujmu a v strachu, čo sa bude diať. Vláda sa s lekármi pod nátlakom znova dohodla, došlo k navýšeniu platov v nemocniciach, podpisu akéhosi memoranda, ktorého záväzky išli do stratena a pre pacienta sa situácia v nemocniciach vôbec nezmenila.
Možnosť stiahnuť so svojim odchodom na finančne lukratívnejšie miesto celé tímy vysoko špecializovaných zdravotníkov využilo tiež viacero prednostov a primárov kliník. Zažívali sme to napríklad v roku 2017, keď z pracoviska intervenčnej rádiológie z Národného ústavu srdcových chorôb, ktoré poskytovalo jedinečné výkony pri život ohrozujúcich ochoreniach, odchádzala naraz k súkromníkovi väčšina lekárov a sestier a tieto výkony nemal kto na pôvodnom pracovisku robiť. Na túto situáciu doplatila zdravím aj mladá žena, ktorej praskla mozgová aneuryzma a pre chýbajúci včasný zákrok zostala ochrnutá. Pravdepodobne nebola jediná. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa štát a súkromník dohodli.
Tento rok si zase prednosta gastroenterologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB), jedinej lôžkovej gastroenterologickej kliniky v koncovej univerzitnej nemocnici zaumienil, že si vybuduje novú kliniku na pracovisku v nemocnici spadajúcej pod ministerstvo vnútra, v ktorej je zhodou okolností aj riaditeľom. Dvadsaťdva zamestnancov gastroenterologickej kliniky UNB – lekárov a sestier podalo hromadnú výpoveď a o dva mnesiace malo začať pracovať na inom mieste. Po pár dňoch rokovaní, memoránd a vyhlásení o spolupráci medzi nemocnicami, ale aj našom politickom tlaku, personál svoje výpovede stiahol. Nateraz.
Som presvedčený o tom, že dĺžky výpovedných lehôt by mali zohľadňovať počet odpracovaných rokov u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a teda aj význam konkrétneho zamestnanca pre daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Preto predkladám návrh výpovedných lehôt v rozsahu dvoch, štyroch, alebo šiestich mesiacov práve v súvislosti s dĺžkou odpracovaných rokov. Samotným návrhom chcem o tejto téme otvoriť diskusiu a dať časový priestor zamestnávateľom získať na trhu práce odborne spôsobilých zamestnancov aj na vysoko špecializovanú pracovnú činnosť.
Predkladaným návrhom zákona chcem zamedziť fluktuácii celých oddelení z jednej nemocnice do konkurenčného prostredia v krátkom časovom horizonte, ktorú zamestnávateľ nie je schopný kompenzovať a hrozí tak, že obeťou bude opäť pacient. Rovnako sa touto novelou predchádza ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti obyvateľstva v prípade hromadných výpovedí. Môj návrh nijakým spôsobom nezasahuje do možnosti skončenia pracovného pomeru dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, to znamená aj v kratšom časovom období ako je výpovedná doba.
