Nenávisť je slepá a spaľujúca. Nepozná obmedzenia. V ošiali je ľahké uveriť, že niekto ponúka správne riešenia. Odkúpi pozemky, zbúra chatrče, poráta sa s parazitmi. Za vlasť, za národ, za našu justíciu. A mnohí pochodujú s Kotlebom doteraz. Nenávisť je ópium, ktoré spája.
Z rómskeho etnika sa stal nový triedny nepriateľ.
Roky sa pokúšame pretvoriť Rómov na svoj obraz. Nadiktovať im kam majú ísť do práce, koľko majú mať detí, kde a ako majú bývať. Bezúspešne. Rómovia si na život bez etnickej identity zvykli. Zlyhávanie demokratických princípov a bezmocnosť prispieva ku strate tolerancie na obidvoch stranách. Zobrať spravodlivosť do vlastných rúk za cenu strachu a agresie je nebezpečná hra s ohňom.
V osadách vyrastajú generácie ľudí neschopných sebareflexie. Žijú a kradnú tak, ako im to majoritná spoločnosť umožňuje. Bez vzdelania, práce, vzorov a vyhliadky na lepšiu budúcnosť. Ak chceme tento problém riešiť naozaj úprimne, začať by sme mali práve tu.
Od nenávisti je len krok k extrémizmu. Ak sa s ňou nevysporiadame, dupot čiernych kanád budeme na Slovensku počúvať čoraz častejšie.
