„Dýchajte zhlboka!" Pozorujem ako sa biela tekutina pomaly vlieva do žíl a prináša úľavu, uvolnenie, sny. V mojej hlave nekontrolovane blúdia myšlienky. Od morálnych hodnôt, súcitu, nenarodeného dieťaťa, práva na život, práva na slobodné rozhodnutie po výhradu svedomia. Gynekológ šikovne pohybuje kyretou sem a tam a zapĺňa nerezovú misku vyškrabanou neidentifikovateľnou hmotou. Ťažko uveriť, že z tohoto kĺbka tkaniva mohol byť raz človek, človek s jedným chromozóm navyše.
Moderná prenatálna diagnostika je pre niektorých vykúpením, iným prináša utrpenie. Podrobné ultrazvukové vyšetrenie, amniocentéza alebo odber choriových klkov stavia rodičov v prípade pozitívneho nálezu pred ťažké rozhodnutie, s ktorým musia žiť celý život. Nechať si postihnuté dieťa je obrovským prejavom lásky a sebaobetovania. Znamená odvahu vzdať sa pohodlného života, bojovať s okolitým svetom, finančnými problémami a aj sám so sebou. Niektorí nájdu vo svojom rozhodnutí hlbší zmysel a potešenie, iní možno rozhodnutie ľutujú v kútiku duše.
Tým, ktorí postihnuté dieťa nedonosia sa nie vždy podarí vysporiadať s výčitkami svedomia. Za osud nenarodeného dieťaťa nesú priamu zodpovednosť. Môžeme ich konanie odsúdiť? Možno majú zodpovednosť aj za iných členov rodiny, nemajú duchovný pohľad na svet, boja sa, že im žiaden pastiersky list nepomôže.
Pacientka sa pomaly prebúdza, vypínam dýchací prístroj, hasnú operačné svetlá. Je po všetkom. A možno sa všetko iba začína.
V posteli sa slečna rozplače a mne je jej úprimne ľúto.
Svet sa dá pretvárať príkladom viac ako príkazmi.
