Záujem ma potešil a ponuku som rád prijal. Veď je to česť spolupracovať s najvyššou inštitúciou postgraduálneho vzdelávania na Slovensku.
16 euro. Toto je odmena, ktorá podľa „platného Cenníka SZU“ prislúcha za dvojhodinovú prednášku školiteľovi lekárov v postgraduálnej príprave.
Suma, ktorá veľa vypovedá o našom školstve a prioritách v spoločnosti.
Za 16 eúr sa má školiteľ poctivo odborne pripraviť, nadchnúť a motivovať. A to v spoločnosti, kde lepší pánsky strih stojí viac.
V takejto realite je ťažké obstáť odborne, aj ľudsky. Mnohí sa rozhodnú žiť na hrane svojich morálnych zásad, iní sa zaradia do šera priemernosti, alebo zanevrú na všetkých a všetko. Neprichádzame len o veľký osobnostný potenciál. Následky v školstve sú dramatickejšie. Študenti neresti násobia.
Kde hľadať dôvody? V rozbujnenom školstve bez pridanej hodnoty. Vo výchove vysokoškolsky vzdelaných ošetrovateľov pre okolité štáty Európy, v doškoľovaní lekárov v miniúväzkovej inštitúcii, v produkcii pavedy, ktorá nemá klinickú súvislosť ani medzinárodnú kredibilitu. A v uzatvorených zmluvách „na kamoša“, vďaka ktorým parkovanie pred univerzitou je drahšie ako pri viedenskom múzeu.
Unudenému vrátnikovi som podal kľučku z prednáškovej miestnosti, ktorá mi ostala v ruke a popri ošuntelých budovách zašlej kramárskej slávy som sa pobral späť domov.
Slovensko je zvláštna krajina.
Krajina sklonených hláv a biznisu.
Bez zásadnej reformy školstva, vedy a vzdelávania to tak ostane.
