Na oddelení paliatívnej medicíny sa so smrťou počíta. Väčšina pacientov sa však po nastavení na správnu symptomatickú liečbu a organizácii ďalšej starostlivosti vracia domov, do domovov ošetrovateľských služieb alebo hospicových zariadení. Pod ťarchou blížiacej sa smrti tu často vrcholia rodinné spory, odznievajú úprimné vyznania a prehodnocujú životné priority. Je to miesto, kde človek nestráca svoju dôstojnosť až do posledného dychu...
♦
Pánovi B. (59) vyhlodal nádor do lebky obrovskú dieru a jeho stav sa každým dňom zhoršoval. Už nevládal vstať z postele, pospával a ťažko mu bolo rozumieť. Manželku pohľad na pomaly umierajúceho muža privádzal do zúfalstva. Ich posledné prianie bolo spoločne osláviť krstiny vnúčatka. Napriek obavám sa na oddelení paliatívnej medicíny oslavovalo. Pán B. pozoroval celý obrad v posteli so šťastným výrazom na tvári a krátko na to v tichosti odišiel.
♦
Pani M. (94) bola preložená z interného oddelenia v pokročilom štádiu demencie. Po opakovaných zápaloch pľúc upadla do bezvedomia. V nemocnici jej na žiadosť príbuzných zaviedli žalúdočnú sondu a umelo vyživovali. Jej deti sa nevedeli zmieriť s predstavou, že ich milovaná osoba zomiera. Žiadali, aby sa pokračovalo v enterálnej výžive. Po niekoľkohodinových rozhovoroch s psychológom a lekárskym tímom sa výživa cez žalúdočnú sondu zastavila. Pani M zomrela rýchlo.
♦
Pán O. (63) prišiel na oddelenie s nádorom žalúdka v konečnom štádiu. Neustále ho napínalo na vracanie. V prestávkach fajčil svoj starostlivo ušúľaný tabak. Odporúčanú nosovo-žalúdočnú sondu odmietol. Dúfal, že sa ešte vráti domov. Obetaví synovia boli nepretržite pri ňom. Liekmi sa podarilo čiastočne jeho ťažkosti utlmiť. V noci sa mu náhle zastavilo srdce. Prítomní synovia začali otca oživovať. Privolaný personál resuscitáciu po dohovore so synmi ukončil.
♦
Nádor pankreasu pani H. (49) úplne vysilil. Kôli nafúknutému bruchu, v ktorom sa hromadila tekutina, nemohla poriadne dýchať. Napriek ťažkému stavu vždy dbala na svoj zovňajšok. Personál ráno vítala upravená a v dobrej nálade. Verila, že sa môže uzdraviť a odmietala všetky informácie o skutočnej prognóze. Jej dve neplnoleté deti potrebovali sústavnú psychologickú pomoc. Bolesti sa v posledných dňoch vystupňovali. Priala si, aby ju nechali spať. Zomrela s úsmevom na tvári.
♦
Život je ako dúha. Chvíľu hrá všetkými farbami a potom sa rozplynie v spomienkach...
