Dušana "D.C" Štancelová
Cez okno
Priamo pod oknom - a toto okno, konkrétne toto jedno, patrí mne, som jeho dočasná užívateľka, nárokujem si tento uhol pohľadu už niekoľko mesiacov, som obraz zarámovaný v okenicovom ráme sledujúci rozvášnenú ulicu; sa cestná vŕtačka hladovo norí do asfaltu a vytvára pre mňa tak zúfalo negatívne vibrácie, na vlnách ktorých odo mňa utekajú všetky moje rozbor-tvorné myšlienky. Potvory! Ešte mi stihnú do tváre škodoradostne vyprsknúť škrípavý výsmech mojej bezmocnosti ako sa za nimi reflexívne natočím a snažím sa ich pripútať na papier. Nechcú sa dať! Nechcú sa dať pripútať a ja im rozumiem - mali by svoje fixné miesto a nemohli by meniť význam, nemohli by sa preskupiť a vyjadriť svoj obdiv nad krásou obrazcov vytvorených rozvíreným mestským prachom či sa zaškarediť romantickému efektu zapadajúceho slnka nad strechami domov.
