Sme tak unavení z práce, z problémov, všetkým ohučaní, uponáhľaní, vystresovaní,... V nedeľu ideme do kostola. Možno už iba zo zvyku, možno preto, že chceme byť lepšími, alebo aby sme našli odpovede, prosili a dostali, ďakovali. Máme ešte silu a vôľu hľadať ľudskosť? Byť sociálny nie je v móde. Trendy je byť dravý a úspešný, chodiť na premiéry do kina, divadla, opery, sem-tam finančne podporiť nejakú neziskovku, bezdomovca a ... A? Streli ste ľudskosť aj za múrmi kostola alebo mimo svojej rodiny či blízkych?
Len tak sa zdvihnúť a ísť hľadať ľudskosť, to chce odvahu a pokoru a otvorené oči a vygumovanie všetkých možných predsudkov. Asi je najlepšie nerobiť z toho vedu, iba sa zdvihnúť a ísť. Kam?
Minulý štvrtok som sa vybrala do divadla. V sále Vincentínum (divadlo pod kostolom sv. Vincenta de Paul v Bratislave) hrali klienti DEPAUL Slovensko. Traja herci, jeden klavirista, spevácky doprovod. Sála bola plná, diváci prichádzali, nikto neodchádzal. Niekto ich prišiel podporiť, iný sa len pozrieť zo zvedavosti. Po predstavení „standing ovation“ milo prekvapených divákov. Ani by ste si netipli, že ten klavirista v obleku, čo sa celý život živil hudbou, je ostatné dva mesiace na ulici. Všetci hrali zanietene ako skutoční herci.
Kto sa chce venovať chudobným? Kto sa chce venovať ľuďom z ulice? Kto investuje svoj čas a peniaze do závislých bezdomovcov? Práve títo hrali minulý štvrtok divadlo. Dostalo sa im veľkého potlesku. Úspech je tiež návykový. Títo ľudia prekonali sami seba, niečo nacvičili, predviedli a boli pozitívne ocenení. Majú novú skúsenosť, že niečo dokážu. Dostali pozitívnu vzpruhu, ktorá im možno pomôže ľahšie prekonávať každodenné existenčné problémy. Držím im palce!
