Čas...

Každému z nás na tomto svete, bol určený čas...a je len na nás,čo s ním spravíme. Ako ho prežijeme, s kým a či bude mať zmysel. Jedno viem však určite- ak budeme žiť svoj život bez lásky to je akoby sme vôbec neexistovali. A čo teda s časom, ktorý nám bol daný? Ako sa dá vôbec milovať? Existuje tu jeden návod- pozrite sa na muža, ktorý kráčal na Golgotu pred pár tisícami rokov. Niesol ťažký kríž. Zem kropil svojou krvou...pozeral sa na to, čo má pred sebou...nie na smrť, ale na tých, ktorých z celého srdca a z celej duše miloval. Stretával sa s ľuďmi všelijakej povahy, a môžeme s kľudom povedať, že žil naplno. Nedivím sa svätcom, ktorí dookola píšu, že stratený je len ten čas, v ktorom nemilujeme. Preto nestrácajme čas, skúsme sa dívať na to, čo okolo seba máme, vychutnávať každý okamih života naplno. A aj keď príde niečo čo zabolí, nie nadarmo sa hovorí, že čas zahojí všetky rany. Čas...teraz viem, čo urobím, keď príde domov naši. Poviem im, že ich mám rada, že som s nimi šťastná. A viem, čo sa stane večer. Budem šepkať Bohu ďakujem za to, že to vtedy nevzdal, že čas na tejto zemi využil naplno a že môžem stále cítiť jeho lásku všade kam sa len pohnem. Idem si teda nájsť čas na lásku...