Nie, nebojte sa, smrť nie je až taká zlá, ale keďže o nej tak málokedy v roku rozmýšľame, je dobré zastaviť sa a pouvažovať. V Slepačej polievke pre dušu je tomu venovaná celá kapitola. Často o ľuďoch, ktorí boli vyrovnaní s tým, že umierajú. Tiež o tých, ktorí mali čas sa rozlúčiť, ale aj o ľuďoch, ktorí sa smrti nebáli. Leo F.Buscaglia hovorí- ,,Smrť je výzva. Pripomína, aby sme nestrácali čas... Pripomína, aby sme jeden druhému práve teraz povedali, že ho milujeme."... tak mnoho ľudí, tak mnoho situácií nás občas presviedča o tom, že smrť je neférová, strašná a bolestná, a zrazu sa objaví niekto, kto povie, že smrť je výzva. Zaujímavé...toľko ľudí sa na smrť hnevá, toľko ju nenávidí, a hlavne toľko ľudí by chcelo žiť večne...na zemi....a tak málo ľudí hľadá nebo. Ale opýtam sa takto- Ak zistíte, že Vám zostáva už len 5 minút na to, aby ste povedali všetko, čo chcete povedať, komu by ste v tej chvíli zavolali, čo by ste mu povedali? Viem, že všetky mobilné siete by boli preťažená, telefóny obsadené, a všetci by svojim drahým vraveli ako veľmi ich milujú. Paradox je, že niekedy celý týždeň, ba aj celé mesiace nepovieme mame ako ju máme radi. Otcovi nepovieme ako si vážime to všetko čo pre nás robí. Nepoďakujeme sestre za radu, nepovieme bratovi, že tá večera bola super...a tak ďalej. A potom, ak príde smrť- v tomto prípade tá nečakaná- hneď ľutujeme to, že sme sa nemohli rozlúčiť, príležitosti, v ktorých sme mohli povedať tomu druhému aký je vzácny, ako ho milujeme a ako za neho Bohu ďakujeme. Potom roníme slzy pri hrobe a všetko ľutujeme a vravíme si, že je neskoro, aby sme milovaného človeka objali a tisíckrát mu šepkali slová ľúbim ťa... ľudia zomierajú, deň čo deň. Ale láska nezomiera, všetko vie zniesť, všetko dúfa, všetko vydrží a nikdy nezanikne. Ak máte ešte vedľa seba ľudí, ktorí ešte žijú na tejto zemi, skúste sa teraz tváriť tak, ako by ste mali posledných 5 minút a vyjadriť mu lásku, objať ho a povedať, že ho ľúbite. Povedať mu všetko tak akoby ste žili posledné minúty...Lebo...nevieme ani dňa ani hodiny. A ak predsa máte niekoho kto sa už narodil pre nebo, skúste sa za neho pomodliť...a zašepkať to, čo ste možno chceli povedať vtedy, keď už bolo neskoro. Nakoniec snáď múdrosť rímskeho filozofa Senecu- Zomrieť bez strachu zo smrti- to je závideniahodná smrť.
Urob to ešte dnes.
Pri tradičnom stretnutí redakčnej rady nášho farského časopisu som rozmýšľala, o čom by som tak mohla písať, keď je už ten november. Všetci sme sa zhodli, že najlepšie by bolo možno niečo na tému dušičiek. Veď to k novembru predsa neodmysliteľne patrí. Spomienka na blízkych, ktorí nás opustili, ale narodili sa pre večnosť. No neskôr som si uvedomila, že je to tiež čas kedy sa človek oveľa viac zamýšľa nad smrťou. Nad zmyslom svojho života a nad tým, či nežil márne. Preto som sa rozhodla, že budem písať o smrti.