Nevrátiš už to, čo bolo.
Viem, bolo toho mnoho.
Stojíš na rázcestí a čakáš.
Mlčíš a pritom v duchu hulákaš.
Čo ak sa ešte vráti?
Vyhovorí sa na skutky zmätočné.
Čo ak sa ešte obráti?
A predsa len povie ti to dodatočne.
Žiadne predsa len.
Vidíš už len tieň.
Aj ten sa stráca pomaly,
ostali už len obrysy,
kdesi v tme, kdesi v diali.
Aj ty vstaň a urob krok dopredu.
Vstúp do nových vôd,
odraz sa od brehu,
nájdi čaro slobôd.
Plávaj, lietaj, bež,
akýmkoľvek pohybom
tento koniec lieč.
Nepoddávaj sa smútku a slzám,
iba raz a poriadne,
potom zbytočným sa ubráň.
Žiadne dookola oplakávanie.
Pochmúrnych myšlienok sa stráň.
Dopraj si, po čom Ti srdce baží,
zabudni už naňho,
vieš, že ti ho len ťaží.
Nečakaj viac naivne. Je preč.
Definitívne.






