Stanislava Bratková
Prvá a posledná zároveň
Hokejová sezóna ženskými očami alebo keď sa z počiatočného: Na čo som sa to dala? zmení na záverečné: Asi mi to bude chýbať, tá atmosféra, tí blázniví hokejisti, sakra.
Nič netrvá večne,napriek tomu nikdy nič celkom nezmizne. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Hokejová sezóna ženskými očami alebo keď sa z počiatočného: Na čo som sa to dala? zmení na záverečné: Asi mi to bude chýbať, tá atmosféra, tí blázniví hokejisti, sakra.
Akoby to bolo včera. Celodenné manuálne práce nahradil večer konečne ničnerobením. Možno len menším klebetením, keď sa všetky zišli pred telkou, zaliali si horúci čaj a domom už rozvoniaval koláč. Rozoberali deň, prácu, život.
Stanka, vezmi papierik a spíšeme, čo všetko budeme potrebovať na Vianoce, čo budeš chcieť piecť a tak. Ok, mami. Len...
Doteraz tesne pred koncom pomaly postupne odchádzali, v pondelok ešte pár minút po odznení záverečného hvizdu všetci stáli a nadšene tlieskali víťazom – prešovským bojovníkom všetci diváci.
Byť s Warriormi na jedno dvojdnie je super. Ale byť jedným z Warriorov je super dvojnásobne, hlavne na nezabudnuteľnom tripe mimo mesta.
Druhý zápas na domácej pôde, ďalší zápas v prospech súpera. Nevadí, nováčikovská daň zvykne byť drahá. Hrdo ideme ďalej.
Každý však môže byť taký či onaký, všelijaký. Každý je iný, jedinečný, no pritom sa nevedome k nejakej skupine priradíme alebo sme priradení.
Ako naši univerzitní hokejisti vyzerajú, isto viete. (Áno, tí takmer večne vysmiati fešáci ). Zároveň po prvom premiérovom zápase v prešovskej ICE Arena už taktiež viete, že sú na ľade skutoční bojovníci.
Boli ste? Videli ste? Žasli ste rovnako ako aj ja a ďalších 500 párov očí, ktoré sa včera podvečer prišli pozrieť na športovú udalosť roka Prešovskej univerzity?
Sranda bokom, je to oficiálne. Už zajtra, 10.10. o 18.tej hodine v Ice Arene v Prešove to vypukne – udalosť roka na Prešovskej univerzite. Avšak ešte predtým je potrebné povedať si niečo dôležité...
........................V núdzi spoznáš priateľa a na párty UNIPO Warriora. ........................
Pusa na rozlúčku. Predspánková. Vyspi sa dobre povedala, vzala veci, zatvorila dvere a odišla. Keď tu zrazu po chvíľke kráčajúc už dole po schodoch začula svoje meno.
Odhodlanosť, ráznosť a smelosť prehlbená rýchlosťou, obratnosťou a systematickým rachotom s občasnými srandičkami či kvapkami krvi zamenenými za kvapky potu.
Tlačové konferencie mávajú zväčša oficiálny nádych, ale po chvíli zvyknú prejsť do zaujímavej diskusie. Samozrejme, záleží od danej témy a dôvodu tlačovky. Ale viete čo je paráda?
Tri krajiny, desať tímov a jeden spoločný slogan – Budúcnosť hokeja spočíva vo vzdelaní. Aj o tom je EUHL.
Keby bola vedela, že je to naposledy, Urobila by niektoré veci inak. Keby bola vedela, že je to naposledy, niektoré veci by neurobila vôbec.
Čas dokáže rozdeliť. Na istú chvíľu, na dlhšiu dobu, ale aj navždy. Čas je vraj tým najlepším liekom. A nielen uponáhľaných či osamelých ľudí. Čas lieči, čas pomáha, čas ukáže, čas preverí.
Nemala by si.. A prečo to robíš tak? Nebuď smutná...Veď sa už konečne usmej...Bla, bla, bla. Tlieskam všetkým, ktorí sú si tak istí, že vedia a presviedčajú druhých, čo je pre nich lepšie, lepšie než tí druhí sami. Chápete, nie?
Bol to deň ako každý iný. Takmer. Prebudila sa unavená, nemohla si dovoliť vyspávať. Ešteže aspoň niektoré veci počkajú, povedala si bez uvedomenia si sily danej myšlienky...
Všetci to vieme. V každom z nás drieme. Obava, čo ak... Kam sa pozrieš, Dopredu či za seba sa obzrieš, Nájdeš z neho kúsok v každom páre očí.