Vkladám sa ti do rúk
drahá moja matka,
môj svet sa už kreslí...
zmazala som zadné vrátka.
V kmeni sa mi zrkadlí
láska môjho muža
naše sny ma upevňujú,
konáre po plodoch túžia.
Zo stonky už vyrástol
majestátny peň
konáre sa tiahnú k nebu
jesenný vietor letí preň.
Fúkne zľava, fúkne sprava
sedím pevne v zemi.
Odolám však náporom,
čo temná zima prinesie mi?
Potíšku sa vkradla
čakám druhý krok.
Či mi bude vlasy hladiť,
či tvárou v tvár mi bude sok?
Ukáže sa v plnej sile
konáre mi vytrháva,
padám k zemi - k domovu.
Naklonená ku koreňom zaspávam.
Vôňa jari tôňu ženie
lúčom pripravuje cestu,
aby dala život tomuto miestu.
Láska čistá v koreňoch
a láska v kmeni ukrytá
so slnkom napája ma do sýta.
Vďaka tebe drahá mať!
Dala si mi z tvojej sily
bolo dobre, že sme spolu snili.
Hoc sa výchor objaví
bolo dobre, že sme snili
z lásky sme si dušu prehĺbili.
