Skutočný dar lásky spočíva v dôvere, v slobode , v skutočnej úprimnosti, nie iba hranej.Láska je teraz tak zriedkavou vecou. Je to zvláštne, ale keď tomu druhému nenecháme možnosť odísť, nikdy sme ho skutočne nemilovali. Keď mu nenecháme možnosť voľby, nikdy sme ho nemilovali. Ak mu vezmeme slobodu, nikdy sme ho naozaj neľúbili. Koľko prípadov lások končí na smetisku kvôli nedôvere?? Koľko vzťahov krachuje na neschopnosti ukázať sa takí, akí sme? Dary musia byť správne dávané i prijímané. Skúsme nechať tomu druhému, nech ho hocijako milujeme - SLOBODU . Nech si môže zvoliť, s kým chce byť a potom môžeme hovoriť o láske. Lebo láska je Boh. A Boh je obeta- obetoval sa za nás. Tak prečo sa nevieme obetovať my? Prečo si tieto slová nesprávne interpretujeme a hovoríme „Pozri, ja som sa kvôli Tebe obetoval a Ty nechceš spraviť to alebo tamto.“? Prečo to tomu druhému vyhadzujeme na oči? Prečo ich citovo vydierame? Veď Boh nás tak miluje. On by to neurobil, tak prečo to robíme my? Veď láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí....
Láska...
Myslím si, že láska nespočíva v daroch. Samozrejme, sama láska je darom, lenže ho musíme dobre vidieť. Načo nám je láska vypočítavá, obmedzujúca, či dokonca sebecká? Načo nám je láska ktorá nás neťahá dopredu, lež ponára do prachu? Môj názor je, že láska sa nemeria, ale ukazuje. Nie je dôležitý dar v podobe prsteňa, kvetov alebo plyšových mackov. Iste, potešia. Ale môžu byť mierou lásky? Môžu nahradiť city? Nie...