Stanislava Vavreková
.. slovenčinovi po bokovi..
Čítam si knihu na zajtrajší zápočet. Pri televízii. Nie je to síce najsprávnejší systém spracovávania informácií, ale zachytila som časť jednej reklamy.
"Ak už nie som tá, čo včera, otázka je, kto vlastne som.." Zoznam autorových rubrík: zo života, Ostatné, Súkromné, Nezaradené
Čítam si knihu na zajtrajší zápočet. Pri televízii. Nie je to síce najsprávnejší systém spracovávania informácií, ale zachytila som časť jednej reklamy.
Pri písaní seminárnej práce- o mojom obľúbenom Milanovi Rúfusovi. A verím, že nielen mojom. Velikán.Pár myšlienok, možno len inšpirácia. O človeku. Deťoch. Jednoducho.
Deťom v škole, alebo aj študentom, mobilné telefóny zakazujeme. Aby si nefotili učiteľov (čo je čoraz populárnejšie), neposielali smsky a podobne. Neviem, či by nebolo riešením zakázať ich v parlamente..
Dnes som sa naozaj začudovala. Nahnevala. Pozerala som nejaký film a ako vždy- reklama. Na nejaké Chipicao. Pravdupovediac, neviem, čo to je, ani ako sa to píše. Ale..
Človek sa učí celý život- a najviac sa naučí vtedy, keď si myslí, že je práve on ten najmúdrejší. Ako štvrtákov na vysokej škole (po novom prvákov na magisterskom stupni štúdia) nás poslali na prax.
Dnes som sa tak trošku prechádzala po meste a stretla som jedného človeka s 3 rómskymi dievčatkami..
Maily, ktoré často zapĺňajú moju schránku a sú typu pošli to 20 ľuďom, lebo budeš mať do smrti nešťastie väčšinou už ani nečítam, len rovno mažem. Ale tento, ktorý mi prišiel asi pred 2 dňami ma donútil zamyslieť sa.
Hneď na začiatku sa priznám, že nie som fanúšikom hororových filmov. Ani takých, ktoré sú nakrútené podľa skutočných udalostí. Ale zhodou náhod som v sobotu v noci pozerala film Exocism of Emily Rose.
Pred týždńom som šla domov. Bolo po prvom sviatku vianočnom, s kamošom sme boli sadnúť.
Nikto mi ho neukradol, ani nič podobné, ale spravila som asi najbláznivejšiu vec v mojom živote. A aj dobrý skutok. V jednom.
Ako snáď budúci učiteľ, resp. učiteľka, som rozmýšľala ako urobiť školskú hodinu pre deti čo najzaujímavejšou a najpodnetnejšou. Nemám síce veľa rokov, ani veľa skúseností, ale pár vecí mi napadlo.. Tak ich chcem skonfrontovať s názorom verejnosti.. Nech sa páči..
Definícia- aj keď nie presná a citovaná by znela, že anjeli su duchovné nemateriálne bytosti.. atď.. atď.. Tento článok však vôbec nechce byť o duchovných anjeloch, ale anjeloch okolo nás- niektorých ľuďoch.
častokrát si to ani neuvedomujem.. Ale sú chvilé, keď mi chýba.. obyčajná detska nevinnosť.. Keď som bola malá, tešila som sa zo slnka, z dažďa, prvej snehovej vločky..
Mnohí ľudia odo mňa nikdy nebudú počuť niektoré slová.. Pretože som od prírody hanblivé stvorenie, a asi mám nejak problém sa vyjadrovať.
Ehm.. išla som sa v sobotu pozrieť na stužkovú. Priznávam sa, nechcelo sa mi, ale bolo tam zopár ľudí, ktorých mám rada.. a tak som šla...
Dnes som mala v škole prezentáciu. Možno nedopadla skvele :), ale donútila ma niečo si naštudovať o významnom pedagógovi J.A. Komenskom. Ako (snáď) budúca učiteľka, by som ho mala poznať, ale čestne sa priznávam, že som vedela len nejaké holé fakty. Ale táto prezentácia ma donútila, aby som sa niečo naučila. Našla som knižôčku: predpisy pre dobre organizovanú školu. A tam ma zaujali niektoré myšlienky, kotré Vám ponúkam :). Prispôsobte si ich ako chcete, ja ich ponúkam v origináli:).
Otázka Petra, utekajúceho z Ríma,Ježišovi, ktorý pre zmenu do Ríma ide.. Klišé.. ale aj tak... Kam kráčaš, človek? Kam kráčaš ľudstvo?