Milnulý rok, a tento znova, som sa zúčastnila púte do Levoče. Keď sa povie púť, dosť veľa ľudí si predstaví autobus a trošku šľapania do kopca:). No, naša púť bola pešia:). Keď ma na to prehovorili prvý krát poklepala som sa po čele, či sú normálni, a že ja nikam nejdem!!!
Ale.. čo človek nespraví pre trochu srandy (to som si vtedy naozaj myslela!!) a pre kamošov. Tak som išla. Nuž, bola zábava.. smiali sa na mne!!!
Hneď za Prešovom, som spadla z kopca, lebo prečo z neho nebežať, však? Nuž, koleno som mala veľké asi ako moja hlava a bola som celá zmodretá..
hmm.. myslela som si, že z Uzovského Šalgova, čo bola prvá zastávka, pôjdem domov busom.. Ale dve holky sa stavili, že nedôjdem. A to by som nebola ja, keby som sa nedala vyprovokovať!
Tak som šla ďalej. Koleno bolelo, nemohla som poriadne chodiť, nuž, aspoň som to mala za čo obetovať:).
Ale cesta bola fajn:), krásny výhľad z kopcov (ktoré boli fakt vysoké), spoznala som nových ľudí a bola som s priateľmi. A dokonca, ten môj dosť nerozvážny pád bol zatienený jedným človekom, ktorý bol asi najstarší z nás a STRATIL SA!!!
To sú veci, ktoré boli viditeľné. No v mojom vnútri sa odohrávali iné pocity. Napr. to, že som mala počas cesty čas rozmýšľať, byť sama s Bohom, modliť sa a získať nadhľad.. trochu si oddýchnuť... a vidieť krásy nášho Slovenska.
Neviem si predstaviť, že ľudia kedysi chodili len pešo, ale je fajn vyjsť zo svojho stereotypu:).
Púť si vyžaduje veľa odvahy čeliť prírode, sebe samému a iným situáciám.
Teraz išla na púť moja mamka... A brala si so sebou fén:). Mne niečo také nenapadlo.. ale asi preto, lebo som si veci nosila v Nemecku na púti sama a naučila som sa úsporne baliť. A ona išla do Talianska.
Ale aj tak... pozývam Vás putovať. Nielen cestou života s Bohom (ktorá je často prekvapivá a zaujímavá), ale aj normálne. Zobrať spacák a karimatku a kamošov a niekam ísť. Je to super, aj keď asi najskôr budete cestou nadávať a tak.. ale potom, ten pocit, keď tam prídete.. Stojí za to!!!!
No, a táto pesnička nás sprevádzala celú tohtoročnú púť:)
Ten, ktorého sme uzreli, bol Pán,
ten, ktorý sa nás dotkol, cítil ho každý z nás.
Ten, ktorého sme počuli, bol Pán,
ten, s ktorým sme sa stretli v hĺbke svojich sŕdc.
Práve o ňom svedčíme aj vám,
jeho slávny majestát nad svetom žiari nám.
Koľkí si zakrývajú svoju tvár,
koľkí žijú v tmách, blúdia v prázdnotách.
Nech môžu opustiť beznádej dní,
tak poďme bratia, sestry, nech sme všetci priateľmi.
Spolu môžeme stáť proti búrkam,
a do sŕdc plných tmy povoláme svetlo dní.
Ref: Svieť svetlo tmám, soľ zeme daj nám,
mračná sa rozplynú, keď príde láska k nám.
Svieť svetlo tmám, Pán je ním sám,
nás Božou žiarou Jeho svetlo svieti každý deň aj vám.
Koľkí sa cítia prázdni, hľadajú,
no pravý zmysel ciest stále strácajú.
Stačí iba chvíľku s nimi ísť,
ponúknuť zopár slov na príbeh o zranení.
Možno by v tých slovách plných lásky
o chleba lámaní boli hneď zachránení.
Soľ bez chuti je prázdna, bezmocná
a lampa zhasnutá je moci zbavená.
Nech naše srdcia požehnané sú,
nech nám v modlitbách dá Boh silu víťaznú.
Nech v pravde stojí dielo našich rúk,
nech vládne láska nám, nech obnoví svet náš Pán.
Ref: Svieť svetlo tmám, soľ zeme daj nám,
mračná sa rozplynú, keď príde láska k nám.
Svieť svetlo tmám, Pán je ním sám,
nás Božou žiarou Jeho svetlo svieti každý deň aj vám.
