Bol to len jednoduchý obrázok chalana a pri ňom text, ktorý Vám teraz ponúkam.
Mám strach, hrozný strach!
Mám strach, že neviem, čo Ti behá hlavou.
Mám strach, že neznesiem každonočnú otázku: "Koľko ľudí by trápilo, keby som proste odišiel?"
Mám strach, že tých ľudí budem môcť spočítať len na prstoch jednej ruky.
Mám strach z budúcnosti, z toho, čím nebudem a z toho, čím budú tí druhí.
Mám strach z mojej i Tvojej minulosti, ktorá by sa mohla vrátiť a z prítomnosti, ktorá nie je.
Mám strach, že budem mať čo nepotrebujem.
Mám strach, že stratím to dobré, čo mám bez toho, aby som o tom vedel.
Mám strach, že mám v rukách svoj deň, svoj cieľ a že si ho nevšimnem.
Mám hrozný strach, že sa budem báť sám.
Mám strach zo svojich obáv.
Ja, viem, nemám veľa rokov. Ale už istý čas pracujem s mladými, s mladšími ako som ja. A to, čo vidím ma niekedy napĺňa strachom o nich.
Prípady, keď si krásne a múdre dievčatko ubližuje, lebo sa bojí, že nie je dosť dobrá...
Keď si iné dievča myslí, že ostatní ju budú mať radi len vtedy, keď bude každý týždeň opitá a "zhulená" a vyspí sa s každým, kto o ňu prejaví len trochu záujem, lebo to je "láska " a ona ju tak potrebuje a hľadá...
Majú strach, že nikomu nebudú chýbať, keď zrazu odídu. Majú strach, že nikomu na nich nezáleží. Majú strach, že nie sú milovaní. A nedokážu žiť.
