Andersen sa vytešuje ako dieťa z autodráhy nájdenej pod vianočným stromčekom. Ja som naopak cítil obavu a neistotu... Karol navrhol termín úhrady za ním vydané permanentky, niekoľko krát ho zmenil a nakoniec aj tak nedodržal. V akom to žijeme svete? Vo svete plnom klamstiev, zastierania a „zahmlievania" ako hovorievala moja kamarátka, v tom čase pracujúca pre jednu nemenovanú developerskú spoločnosť. Moji rodičia ma vždy učili hovoriť pravdu, byť čestný, spravodlivý. Zjavne v iných zásadách bol vychovávaný Karol, ktorý s chladným výrazom v tvári oznámil, že mal veľmi veľa starosti s vypratávaním priestoru, a teda nemal čas ísť do banky a vyplatiť peniaze za permanentky, samozrejme časovo veľmi zaťažujúci úkon, najmä v dobe elektronického bankovníctva. Ďalší termín - 18. apríl 2009 - teda tri dni pred nami avizovaným otvorením prevádzky s už s novým názvom BF. Človek mieni, Karol mení!
Dva dni po fyzickom prevzatí priestorov sa začali rekonštrukčné práce a zrazu bolo rušno, živo. Bol som vtiahnutý do víru stavania, búrania, obkladania, pokladania... Stretli sme sa tiež so stolárom, Andersonovým kamarátom a dohodli sme sa na dodaní pultu recepcie, baru do kaviarne a to do 21. apríla 2009. Kto iný ako ja zložil zálohu vo výške 3.000,- EUR. Nasledoval nákup drobného tovaru, ako to nazývajú účtovníci a daňováci ich odborným jazykom, za viac ako 2.400,- EUR, záloha za nákup stolnotenisových stolov vo výške 1.130,- EUR, nákup akustického vybavenia za 2.945,- EUR... Položka za položkou. Ešte šťastie, že sú v eurách a tie čísla vyzerajú akosi krajšie a čiastky nižšie, prijateľnejšie. Krásny „€"- kapitalizmus!
23. apríla 2009 mi zvoní mobil. Na displeji sa objavilo meno Karol. „Zdravím, Karol, máte pre mňa už konečne tie peniaze, vrátane menného zoznamu?" atakujem ho otázkou. „Chceli by sme sa stretnúť, aby sme uzavreli náš dohovor. Môžete o 13.00 v pizzerii v Horskom parku?" zaznela jeho odpoveď spolu s otázkou. „Môžem,", bola moja odpoveď a bol som zvedavý na priebeh. Nemal som však z toho dobrý pocit.
„Prepáčte, budem pätnásť minút meškať," ospravedlnil som sa Karolovi. Prichádzam do dohodnutej pizzerie a sadám si oproti nemu a jeho „tichému" spoločníkovi. Tichý spoločník je osoba, ktorá nechce byt známa na verejnosti a oficiálne vystupovať a konať v mene spoločnosti. Obyčajne je to však človek ťahajúci „nitky", a teda rozhoduje o dianí vo firme. Podali sme si všetci ruky a ako prvý sa ujal slova Karol. Na jeho silne sofistikovanú vetu asi nikdy nezabudnem: „Po rozanalyzovaní všetkých skutočnosti sme prišli k záveru, že klientov si finančne vysporiadame sami. Bude to tak pre obidvoch lepšie." Pozrel som sa raz na jedného a potom na druhého a zareagoval som: „Lepšie pre koho? Pre nás oboch? Tak tomu celkom nerozumiem, ale vy mi to určite adekvátne vysvetlite!" A pokračujem: „Prvý krát sme sa stretli začiatkom marca a dohodli si podmienky spolupráce. Ľudí sme tak my, ako aj vy oficiálne informovali o spôsobe, ako budeme akceptovať vami predané dlhodobé vstupy v celkovej hodnote viac ako 23.000,- EUR. Klienti boli informovaní, že nový nájomca, teda BF, bude akceptovať vami vydané permanentky. Týmto vaším rozhodnutím sú uvedení do omylu a my ako nový prevádzkovateľ im to budeme musieť vysvetľovať. Niekoľko krát ste presunuli termín úhrady a nakoniec pár dní pred otvorením prídete s týmto vaším naozaj krásnym a špekulatívnym rozhodnutím, nastaveným jednostranne a v neprospech nás - jednak firmy, jednak ľudí, ktorí majú zakúpené permanentky." Do rozbehnutého dialógu vstupuje tichý spoločník a pokojne mi oznamuje: „Pán Barta, neviem, prečo sa vlastne rozčuľujete. Veď my vás vlastne chceme odbremeniť a v konečnom dôsledku nebudete nič škodný. Už v minulosti ste sa vyjadrili, že je špekulatívne dať vám 70 % z celkovej čiastky." Vedel som, že táto debata by naozaj nikam neviedla. U nás totiž ústna dohoda, chlapské slovo a podanie rúk bez podpísanej zmluvy - dohody o podmienkach vysporiadania klientov - nič neznamená. Rozhodol som sa ukončiť toto stretnutie. Na zaver som sa pánom špekulatívnym poďakoval za výbornú pozíciu vo vzťahu k našim potencionálnym klientom. Keď prídu využiť naše služby, tak sa im budem snažiť vysvetliť, že táto situácia nevznikla na základe rozhodnutia našej firmy. Samozrejme bude záležať na našom spôsobe podania tejto informácie, ich stotožnením sa s touto informáciou a zároveň vysporiadania sa s danou skutočnosťou. Vstal som a bez rozlúčenia som odišiel. Sadol som do auta a rozmýšľal o chamtivosti a sebeckosti ľudí. Je to neuveriteľné!
zpokračovanie zajtra...
prípadným záujemcom prepošlem e-mailom full verziu
