Navrhoval hneď podať zmluvy na zápis do obchodného registra, s čím som však nesúhlasil a môj protinávrh bola firma dodávateľa strojov, ktorú aj on dobre poznal. Nie veľmi ochotne, no nakoniec súhlasil. Dohodli sme sa, že mu dám vedieť ešte v ten večer, po dohode s Andersenom. Podali sme si ruky a rozišli sme sa. Hneď som volal Andersenovi a informoval ho o možnostiach pôžičky. Veľmi sa mu to nepozdávalo, no nakoniec súhlasil s jedinou podmienkou: on dá 25 % a ja mám dať tiež 25 %. To sa mi zdalo zase sebecké a vypočítavé a nesúhlasil som. „Keď nedáš ty, nedám ani ja," ukončil naše dohadovanie Andersen. Nechcel som, aby firma padla. Nechcel som, aby ľudia, ktorí v nej boli zamestnaní, prišli o prácu. Nechcel som nechať padnúť firmu dodávateľa strojov. Ako posledné možné východisko mi zostal „čierny Peter", teda lepšie povedané „čierny Róbert" a preto som súhlasil. Zavolal som Škvárovi a potvrdil našu dohodu. Potešil sa a navrhol termín uskutočnenia celej „operácie" o tri dni. Súhlasil som a po oznámení tejto skutočnosti (že akontácia ako aj prvá zvýšená splátka budú uhradené 28. septembra 2009) dodávateľovi strojov ako aj lízingovej spoločnosti, som aspoň čiastočne spokojný odchádzal domov.
Prišiel 28. september 2009, dva týždne po mojich narodeninách. Ani som ich neoslavoval, ktovie prečo. Stretli sme sa v Tatra banke, kde som Škvárovi ukázal podpísané zmluvy o pôžičke pre BF, ako aj podpísané a notárom overené podpisy na zmluvách o prevode 50 % podielu vo firme BF a následne na to Škvára zrealizoval vklad na účet BF. Potom som ja zrealizoval prevod finančných prostriedkov tvoriacich akontáciu a prvú zvýšenú splátku. Po potvrdení transakcie sme sa presunuli do sídla firmy dodávateľa strojov na odovzdanie zmlúv do „úschovy". Všetko prebehlo podľa plánu a všetky zúčastnené strany boli spokojné. Samozrejme Škvára to hneď zapil vínkom, aj keď šoféroval. Po rozlúčení som hneď volal Andersenovi a informoval ho o priebehu. Bol spokojný, ale zároveň vyjadril pochybnosť, odkiaľ zoženieme financie na zaplatenie pôžičky, mimochodom navýšenej o 5 %, čiže 105.000,- EUR. „Je to v prvom rade na tebe," povedal som Andersenovi, „ja som si svoj záväzok voči BF splnil, teraz si na rade ty." Je to až neuveriteľné a zarážajúce, akí dokážu byť niektorí ľudia sebeckí a neústupčiví. Nechcú si pripustiť, že zlyhali a držia sa zubami-nechtami, živiac seba aj svoje okolie ilúziami. A to bol práve prípad Andersena. Keby existovala príručka Ako založiť firmu bez vlastného vkladu, určite by ju napísal on. Alebo možno ešte napíše, čas ukáže.
Čas neúprosne bežal a je zaujímavé, že tým, ktorí majú záväzky, ako keby bežal ešte rýchlejšie. Mesiac ubehol raketovou rýchlosťou a peniaze Andersen samozrejme nezohnal. Američan odišiel naspäť do USA bohatší o skúsenosť, ako založiť firmu len z jeho prostriedkov a mať v nej len 50 %. Ostatné sci-fi scenáre sa tiež nenaplnili. Od samého začiatku sa „trápiaci" BF sa posúval do druhej etapy svojej existencie, teraz už bohužiaľ viem, že vôbec nie lepšej!
Prišiel deň D a bolo treba vyplatiť pôžičku Škvárovi. Podľa očakávania nebolo z čoho. Škvára si vzal zmluvy o prevode obchodného podielu a išiel s nimi na obchodný register uskutočniť zápis. Následne mi zavolal a požiadal ma o stretnutie, aby sme vraj prebrali ďalší postup. Stretli sme sa v hoteli West a pri jeho obľúbenom vínku sme prejednávali budúcnosť BF. Názor na Andersena nemal najlepší kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam, a preto nechcel, aby bol aj naďalej konateľom. Navrhol, aby som mu dal podpísať pozvánku na valné zhromaždenie. Malo sa na ňom prerokovať predĺženie termínu splatnosti pôžičky, ktoré sa malo uskutočniť u Škvárovho právnika. Pravým dôvodom na stretnutie však bolo zbavenie Andersenovho konateľstva v BF a vymenovanie nového konateľa - Rudolfa D, nového spolumajiteľa BF. Predajom 50 % podielu vo firme sa zmenili veľkosti spoluvlastníckych podielov: 50 % Škvára, resp. jeho svokor Rudolf D. (zabudol som vám povedať, že podiel kupoval jeho svokor z mne neznámych dôvodov), 25 % Andersen a 25 % ja.
Zrazu som si uvedomil novú skutočnosť - prítomnosť človeka vo firme, ktorý už teraz začína klásť podmienky. A ja, ktorý som zakladal firmu a financoval ju v prevažnej miere z mojich peňazí, zrazu ťahám za kratší koniec. Pritom vklad Škváru (nebudem spomínať Rudolfa D., keďže on bol len figúrka a konanie vo firme aj tak zabezpečoval Škvára na základe plnej moci od Rudolfa D.) bol vo výške 2.500,- EUR, čo sa rovnalo sume, za ktorú nadobudol 50 % podiel v BF a 100.000,- EUR BF, na základe zmluvy o pôžičke, dlžil Škvárovi. De facto vstup do firmy zadarmo a navyše s majoritným podielom vo firme. Ideálny scenár! "Vitaj v tomto krásnom biznis svete, Stanko!" povedal som si.
Po stretnutí so Škvárom som zavolal Andersenovi a oznámil mu novinky, lepšie povedané novinku, že je možnosť predĺženia termínu splatnosti pôžičky, ale treba podpísať pozvánku na valné zhromaždenie, kde sa bude prejednávať spôsob a nový termín splatnosti pôžičky. Bolo to samozrejme klamstvo a cítil som sa previnilo, pretože som bol mojím tatkom vedený k tomu, aby som hovoril vždy len pravdu. Nevedel som, ako sa to robí, ako sa pri tom správať. Ešte šťastie, že som mu pri tom nemusel pozerať do očí. Andersen súhlasil a tak sme sa stretli v dohodnutý deň u Škvárovho právnika - Andersen, právnik a ja. Sadli sme si s Andersenom vedľa seba na sedačku a právnik začal valné zhromaždenie. Po úvodných všeobecných formulkách prešiel rovno k veci. „Bod číslo jeden - prerokovanie možnosti predĺženia splatnosti pôžičky - navrhujem teraz neriešiť. Kto je za, kto sa zdržal hlasovania a kto je proti?" položil otázku. Zaznela ako výstrel v mrazivom tichu. Právnik zdvihol ruku na znak súhlasu s jeho vlastným návrhom, ja som sa zdržal hlasovania a Andersen s nechápavým výrazom v tvári a po niekoľkonásobnom vyzvaní právnikom, aby sa vyjadril, bol samozrejme proti. Celý ten čas pri tom pozeral na mňa a ja som musel pokračovať v scenári napísanom Škvárom, resp. jeho právnikom, tváriť sa, že neviem, o čo ide. „Bod číslo dva," pokračoval právnik hneď po tom, ako Andersen zahlasoval, aby nedal priestor na prípadné otázky, „odvolanie Milana Schwarza ako konateľa spoločnosti BF. Kto je za, kto sa zdržal hlasovania a kto je proti?" vystrelila jeho druhá otázka a hneď pri tom zodvihol pravačku (asi bol pravák). Ja som zdvihol moju, keďže som tiež pravák a Andersen bol samozrejme proti. „Na základe výsledkov hlasovania týmto s okamžitou platnosťou odvolávam z funkcie konateľa Milana Schwarza a v prípade, ak bude naďalej konať v mene tejto spoločnosti, vystavuje sa tým trestno-právnej zodpovednosti," doznel právnikov monológ. Právnik sa s nami rozlúčil, resp. rozlúčil sa s Andersenom. Mňa si ešte vyžiadal, ale zdržal ma len preto, aby som sa vyhol Andersenovmu útoku, ústnemu a možno aj fyzickému. Asi desať minút po jeho odchode som sa aj ja rozlúčil s právnikom a vyšiel von z budovy. V tom, kde sa vzal, tu sa vzal, zjavil sa pri mne Andersen a žiadal ma o vysvetlenie. Veľmi trápna situácia. Vysvetlil som mu teda, že všetko vzniklo vďaka jeho nečinnosti, nenaplnením jeho finančných záväzkov a sebeckou snahou, za každú cenu udržať svoj podiel. „Teraz túto hru hrá niekto iný. My sme sa ocitli v minorite a keďže nový majoritný vlastník vyjadril názor, že nechce, aby si sa ďalej podieľal na chode BF, neostávalo mi nič iné, len podporiť jeho názor a konať na základe jeho inštrukcií. Nikto ťa nevykopol z firmy, len nebudeš môcť konať. To je všetko," ukončil som vysvetľovanie. Andersen samozrejme namietal a obviňoval ma z podrazu, nechcel to prijať ako fakt. Pomaly som sa presúval k svojmu autu s pocitom viny a tešil som sa, až v ňom budem sedieť - v malej ulite, skrytý pred týmto neúprosným svetom. Cítil som sa vinný, ale len preto, že som taký typ človeka. V našom bratislavskom svete drvivá väčšina ľudí nemá takéto výčitky. Pochopili a akceptovali „pravidlá", naučili sa tu žiť a prežiť... V aute premýšľam, rekapitulujem... Vložil som do firmy skoro ... 100.000,-EUR a staral som sa o ňu, tvoril ceny, rozbiehal novú prevádzku, kaviareň, prinášal som fitness novinky, spolupracoval s partnermi, organizáciami, pripravoval akcie (Deň otvorených dverí, Family day, Halloween, Mikuláš...), chodil na všetky rokovania s dodávateľmi, riešil úverové podmienky, zmluvy, zabezpečil pôžičku pre firmu... Ja sa cítim previnilo? Na druhej strane Andersen vložil do firmy 5.000,- EUR a venoval sa viac svojej záhradke (každý víkend a v lete každý druhý deň) a svojmu zamestnávateľovi (pracoval ako školník). Neváhal poslať Američana domov, pretože si neželal, aby sa zmenil jeho podiel vo firme... A ešte ma obviní zo zrady! Asi sa niekde stala chyba, asi nejaký matrix, nejaká chyba v programe? Neviem... Som zmätený, cítim sa previnilo a sklamane. Osud to tak chce, poslal mi nového partnera a musím len veriť, že bude lepší a zodpovednejší ako ten predchádzajúci.
pokračovanie zajtra...
v prípade záujmu, prepošlem e-mailom, full verziu
