V januári 2009 mi zavolal Milan Schwarz. Poznal som ho z minulosti ako môjho dlžníka. Pomohol som mu vyriešiť jeho problémy poskytnutím finančnej hotovosti. Avšak s dodržaním dohôd o splatnosti tohto záväzku mal už vtedy, dva roky nazad, značné problémy. Teraz ma oslovil s ponukou, či by som nemal záujem o prevádzkovanie zabehnutého fitness centra v Devínskej Novej Vsi v Bratislave. Vraj by to mohol byť jeden zo spôsobov revanšovania za pomoc z minulosti a zároveň aj vyrovnanie nedoplatku starej pôžičky. Odpovedal som mu, že sa môžeme stretnúť a predebatovať návrh. Tak sa aj stalo. Dali sme si kávu a ešte raz opísal scenár, aký si predstavoval: „Stano, mám pre teba jeden zaujímavý návrh. Mám možnosť prevziať existujúcu prevádzku fitness centra. Terajšiemu prevádzkovateľovi Karolovi P. končí nájomná zmluva a pre jeho platobnú nedisciplinovanosť ako aj záväzky voči prenajímateľovi mu nebude predĺžená. Je tu teda možnosť prevádzkovať toto zariadenie. Zmluva mu končí k 31. marcu 2009 a treba sa čo najskôr rozhodnúť." Vyzeralo to vcelku zaujímavo, ale ešte som nevidel priestor, v ktorom sa fitness centrum nachádza, a ani žiadnu ekonomiku. Na prednesenú ponuku som reagoval v zmysle: „Fajn, Milan, dohodnime si deň, keď si to obhliadnem a sadneme si ešte raz aj ohľadne tej ekonomiky." Milan na to, že ok a že sa uvidíme vo štvrtok. A tak aj bolo - stretli sme sa vo štvrtok v predpoludňajších hodinách a obzreli si prevádzku, samozrejme ako klienti. Vtedy som sa tiež dozvedel, že Milan tam robí maséra, takže je tam skoro denno denne a má preto informácie, ako sa ľudovo hovorí, priamo z „kuchyne". Mne sa páčila poloha fitness centra a aj ľudia, ktorí ho navštevovali. Obyčajne totiž tento typ zariadení užívali ľudia blízki mafii alebo „narcisovia". Sem však chodili ľudia milí, „normálni", priateľskí. Na záver obhliadky sme si sadli v priestoroch recepcie, v časti slúžiacej ako čakáreň a kaviareň zároveň. Teda skôr čakáreň ako kaviareň. Vyjadril som sa pozitívne o svojich dojmoch z obhliadky. Zaujímala ma však ešte ekonomika, tržby, počet ľudí, akcie, počet masáží... „Na to ti viem dať len čiastočnú odpoveď. V tejto veci nie je možné osloviť terajšieho prevádzkovateľa z pochopiteľných dôvodov. On totiž zatiaľ ani netuší, že by mu nemal byť predĺžený nájom," odpovedal mi Milan. A tak sme sa stretli o dva dni v Ružinove na káve, kde mi Milan poskytol neoficiálne informácie pozostávajúce z tržieb na recepcii, výšky prenájmu kaderníctva, výšky prenájmu obchodu s čínskym textilom a z masáží, ktoré poskytoval. Keď sme to na záver nášho stretnutia porovnali s navrhovaným nájomným, teoretickou spotrebou elektrickej energie, vykurovaním, ako aj mzdami zamestnancov, prišli sme k rozhodnutiu, že by to mohlo zaujímavé a podali sme si na to ruky. Prepáčte, zabudol som vám povedať podmienky nasej spolupráce. Založenie spoločnej firmy s výškou podielu 50 % Milan a 50 % ja, výška vkladu do firmy rovnakým dielom, aké boli dohodnuté podiely vo firme. Dohodli sme sa, že kompetencie si ešte dodatočne vymedzíme.
S hlavou plnou nových myšlienok a zároveň s veľkou výzvou na nový projekt som si to uháňal domov. Podnikal som dosiaľ vo sfére realít a nemal som žiadne skúsenosti s prevádzkovaním takéhoto zariadenia. Ale cítil som nový závan, zmenu v mojom živote a to ma vzrušovalo. Mal som rád výzvy, možnosti. Snažil som sa poukladať myšlienky, nápady, úvahy... Rozhodnutia a teda aj osud sú v konečnom dôsledku našich rukách....
Pre veľkosť textu, nebolo možné napísať, resp. umiestniť celý obsah. Tí, ktorí budú mať záujem o zaslanie full verzie, zašlem e-mailom.
