Druhá svetová vojna ukončila ďalšiu so smutných epochľudstva. Víťazné krajiny na ktorých čele stáli Spojené štáty a ZSSRodsúdili režim aj ideológiu, ktorá stála pri zrode tohto najmasovejšiehokonfliktu v dejinách. Nacisti sa stali symbolom rasovej a národnostnejneznášanlivosti. Počas obdobia, kedy stáli za kormidlom vojnového Nemeckaposlali na smrť milióny ľudí. Boli to choré plány, chorých ľudí, ktorévyvraždili milióny nevinných ľudí. Svet spoznal pravý význam slovného spojeniaľudský mor. Nebola to choroba ani živelná katastrofa, ale človek, ktorý vyvražďovalčloveka. Pohľad na fotografie zbedačených židov- mužov, žien, detí, vyvolávajúpocity strachu, úzkosti, ľútosti a ľudskosti v každom z nás. Každáideológia, každá vláda, ktorá má na svojich rukách krv nevinných ľudí by malabyť odsúdená eticky, spoločensky aj politicky.
Ale akobysa ľudstvo nepoučilo. Vo svete stále žije jedna ideológia, režim, ktorý poslalna smrť niekoľkonásobne väčšie množstvo nevinných ľudí ako nacizmus,komunizmus. A aj napriek tomu sme sa voči nemu nedokázali doteraz striktneohradiť. Nedokázala to ani jedna z krajín, ktoré sa dostali počasdevedesiatych rokov spod nadvlády komunizmu.
Prečo je to tak?
Možno si to väčšina z nás neuvedomuje, ale komunizmusneskončil nieto vo svete a už vôbec nie na Slovensku, Čechách, či Poľsku.V parlamente stále sedia komunisti, či už tí súčasný alebo tí, ktorísedeli v socialistických parlamentoch. U nás sme dovolili aby plnilifunkciu tej najreprezentatívnejšie zložky štátu, post prezidenta.
Väčšinanašich rodičov, či starých rodičov stále nedopustí, čo i len jedno krivéslovo na minulý režim. Bol to režim, ktorý im dal jedlo, dal im prácu. Ešte ajdnes môžeme počuť: „ Kde by sme boli bez komunizmu. Nemali by sme cesty, mosty,železnice, neboli by vystavané bytovky. To všetko nám dal socializmus.“ Ale tonie je pravda. To všetko nám dali práve oni, naši rodičia a starý rodičia.Pod rúškom nostalgie si, ale vôbec neuvedomujú, že oni nám to museli dať lebo imto páni spoza červeného stola prikázali. Kde by sme boli bez socializmu, presnetam, kam sa bez neho dostali západné krajiny.
Ale aniZápad doteraz nedokázal odsúdiť tento režim, čo bolo spôsobené silným tlakomkomunistov, ktorý boli v Británii, či Francúzsku. Za veľký rozdiel medzinacizmom a komunizmom sa pokladá ideológia. Nacizmus tú svojich postavilihneď v začiatkoch na rasovej a náboženskej neznášanlivosti, čookamžite viedlo k nedôstojnému porušovaniu tých najzákladnejších ľudskýchpráv. Ale to isté robil aj komunizmu, len základné piliere boli odlišné.I keď aj tento režim sa na otázky židovského obyvateľstva vyjadrovalrôznorodo.
Nemôžemeodhliadnuť ani od faktu, že medzi súčasné svetové veľmoci patria komunistickébašty, či už je to Rusko alebo ekonomicky sa vzmáhajúca Čína. Obe sú súčasnejadrovými veľmocami a ekonomicky silnými hráčmi na poli svetového trhus nerastnými surovinami.
Západný svet sa oháňa demokraciou a v samotnejpodstate ju stále iba fackuje Aj preto, že uznáva režim, ktorý má na svedomísmrť minimálne sto miliónov ľudí a to „len“ preto, že mu boli nepohodlný.Bude niekedy svet schopný povedať najväčšiemu vrahovi v dejinách ľudstva,nie?! A čo mi jeden z najmenších národov a jeden z tých, ktorýna samotnej koži pocítili aké to je, žiť v krajine, ktorú ovláda tyran?
