Prvé ALE je politické. Už teraz vidím, úplne jasne a reálne,ako si súčasná vláda privlastňuje zásluhy za minuloročný hospodárskych rast. Veďto bolo za rok 2007, a to oni vtedy vládli... Len, taký mohutný rastspôsobil jeden faktor – nábeh výroby v podnikoch, ktoré sem prišli akozahraničné investície buď počas pôsobenia minulej vlády, resp. na základe ekonomickýcha legislatívnych podmienok, za ktoré nesie zodpovednosť (pozitívnu, činegatívnu) predošlá vláda (či predstavitelia súčasnej opozície tiež určitespomenú).
Druhé ALE sa týka toho, čomu vďačíme za ten rast. Už spomenutéhlavné investície (automobilky a a LCD televízory) majú na Slovenskuvlastne len jednu úlohu – zmontovať dovezené dokopy. Čiže slovenská pridanáhodnota na konečnom výrobku nie je nejakú úžasne vysoká. Áno, reálne, investorivyužívajú (relatívne) lacnú pracovnú silu a centrálnu polohu Slovenska v Európe(okrem iného, ale toto sú zrejme hlavné motív investovania na Slovensku). Nato, aby sme pritiahli cenné investície, investície produkujúce pridanú hodnotu,chýbajú podmienky – infraštruktúra, kvalifikovaní pracovníci, dostatočnátechnologická a vedecko-výskumná základňa. Čo bolo a je kvalifikované,je zväčša vonku, a pre tých pár, čo zostali, sa sem neoplatí prísť (umiestniťinvestíciu). A vôbec, reálne, kto by svoje najcennejšie aktivity, ktorú majúnajvyššiu hodnotu, umiestňoval inde ako doma (ktorý štát by to takto robil)?
Tretie ALE, na doplnenie druhého. Za rýchly ekonomický rastvďačíme len možno štyrom, piatim veľkým spoločnostiam. Čo sa stane s rastom,keď sa dostanú do problémov (v dôsledku vývoja na európskom, resp,. svetovomtrhu)? Čo sa stane, keď (raz isto) odídu montovať svoju produkciu niekde doTadžikistanu?
Štvrté ALE. Viac-menej štatistické. Vysokú mieru rastu HDP (vyjadrenúv percentách) dosahujeme vďaka (relatívne) nízkej základni. Pri nízkom základeaj malý reálny rast je veľký z hľadiska percent.
Piate ALE. Rýchlosť rastu hospodárstva (HDP) nehovorí nič o kvaliteživota. Pretože z rastu profituje len malá skupina subjektov (dotyčnéfirmy, ich materské spoločnosti, manažment, možno zamestnanci a štát cezdane). O nejakom rovnomernom, či spravodlivom rozdelení prínosu verím, ženikto ani nesníva, lebo by sníval zbytočne. (A vôbec, spravodlivé rozdelenie –nezaslúži si byť odmenený len ten, kto sa o zlepšenie pričinil? Teda nievšetci.) A ku kvalite života – na tú vplýva okrem „imaginárnej“ výšky HDPna obyvateľa okrem iného prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti,miera ochrany/znečistenia prostredia, úroveň verejnej správy (!!!) – štátnej i miestnej,či dovolím si povedať i prístup k informáciám (ľudia, pozrite, akofunguje reálna informatizácia v Macedónsku, v Estónsku či Slovinsku).
Z mojej strany posledné ALE. Súvisiace s piatym.Hospodárstvo, hospodársky rast nie je všetko. Áno, človek nerepce keď má chlieb(aspoň nie tak veľmi, keď ho nemá). No k ľudskému životu treba aj iné, akolen mať čo jesť, kde bývať a podobne. Na to nemateriálne (nie lenduchovné, či medziľudské, ale povedzme aj vnímanie spravodlivosti vo verejnýchveciach, adekvátnosť možností na občiansky život – viď zákon o spolkoch)netreba zabúdať, opomínať. Niekedy to je viac ako to materiálne, vyjadrené (ikeď nie celkom správne, no populárne) rastom HDP.
