Najprv dám jeden link,ktorý v mnohom vyjadruje moje názory. A potom už len doplním, čo saderie z môjho vnútra von.
Stretávam sanázory, že forma odkazu Práva na život je nemiestna, príliš naturalistická,tvrdá, neprimeraná, ohrozujúca morálny vývin detí a maloletých. Súhlasím,zobrazenie a prezentovanie usmrteného ľudského plodu, embrya, nie jezaužívaný marketingový nástroj. Je to tvrdý úder do očí i do srdca. Alenapriek tomu si myslím, že to je primerané odkazu, ktorý za celou toutokampaňou je. I podľa môjho názoru je interrupcia vraždou človeka, ktorý sanemôže brániť, ktorý nemôže nič, len dúfať v lásku nás narodených.A vražda, nech by bola na čomkoľvek zobrazená akokoľvek, je stále ohavnýmčinom. Preto zastávam názor, že takto komunikovaný odkaz má opodstatnenie.
A k tomu,že táto kampaň ohrozuje morálny vývin detí a maloletých... V každompriemernom (hodnotovo podpriemernom) americkom filme, ktorý je možné sledovaťkaždý večer v televízií, sme svedkami oveľa väčšieho počtu vrážd, tečiev nich oveľa viac krvi a vôbec, celkový obraz býva často podstatnebrutálnejší v porovnaní s oným bilbordom. A proti tomu niktoneprotestuje.
Ale hlavná nie jeforma odkazu (nech je akákoľvek), ale odkaz sám, a tým je problematikainterrupcií.
Stále mám pocit,že za interrupciami stojí len neochota ľudí sa obetovať, resp. obrovskásebaláska. Neochota zanechať svoj pohodlný život, niečoho sa vzdať pre inúbytosť. Tu neobstojí ani klasika: čo ak žena otehotnie v dôsledkuznásilnenia, čo ak dieťa je geneticky postihnuté, čo ak je ohrozený život ženy (neodvážimsa nepísať matky)? I na to je riešenie, i na to mám svoje odpovede,s ktorými je možné nesúhlasiť, ale potom... k tomu sa vrátim potom :)
Interrupcia akoriešenie znásilnenia? Možno budem krutý, ale detský domov je lepším riešeníma vražda. Tu neplatí tvrdenie, že žena je poznačená aktom znásilneniapsychicky i fyzicky. To interrupcia nevyrieši. Podľa mňa spôsobí lenďalšiu ranu.
Interrupcia akoriešenie genetickej poruchy dieťaťa? I tu platí obdobné riešenie ako skôr:detský domov. S tým, že v tomto prípade matke dieťaťa v láskebráni len sebectvo, nie poznačenie násilníkom ako v prípade znásilnenia.Áno, postihnuté deti vyžadujú veľmi veľa lásky, ale aj veľmi veľa lásky dávajú,i keď to možno nikdy nepovedia, nevyjadria tak ako zdravé. No dokážu nehoráznemilovať, lebo hoci majú postihnuté telo či myseľ, ich srdce je oveľa zdravšieako nás zdravých – my máme často postihnuté srdce.
Interrupcia akoriešenie dilemy, či nechať žiť dieťa (plod), alebo ženu (potenciálnu matku)?Tak, toto je komplikovanejšie. I keď, i tu je riešenie, v mojomponímaní sveta. Ja verím aj na iný život ako je tento. A tu platí veta:„Kto stratí svoj život pre mňa (nenarodené dieťa, pre Boha vo mne), nájde ho(večný život).“ Viem, že toto rozhodnutie je nesmierne ťažké a sám neviem,ako by som sa zachoval, keby sa ocitnem v takejto situácií. No vždymi imponoval obraz z rozprávok, keď (dobrá) kráľovná obetuje svoj život zasvoje dieťa. I s rizikom, že dieťa bude žiť v neúplnej rodine,že mu to môže spôsobiť problémy, starosti... Ja verím, viem, že Boh sa nenecházahanbiť láskou matky. (nie, ja nie som náboženský fanatik, mne len Boh ukázal,ako veľmi miluje.)
Vraví sa, žekaždé narodené dieťa je znakom toho, že Boh ešte nestratil vieruv človeka, že nám ešte verí. Preto sa neodsudzujme sami.
Každej žene,ktorá sa rozhoduje, držím palce, aby sa rozhodla pre život. Pre tie, ktoré tonedokázali mám odkaz, že Boh sa o ich dieťa postará, a že aj onanájde v Jeho náručí, to čo stratila – možno pokoj, možno odpustenie, možnosebaúctu, možno lásku. Pre chlapov mám odkaz: buďme chlapi, buďme oporou presvoje ženy. Nebojme sa života, nebojme sa odrieknutia. Bojme sa toho, ženedokážeme ľúbiť deti, nevinné deti.
PS: a terazto potom: odkaz pre kritikov: nie som náboženský fanatik, nemám skúsenostis partnerským životom, som slobodný a bez detí, bez medicínskehovzdelania, som idealista... no viem, čo je láska, viem, že nie je ľahkémilovať, ale že to stojí za to, trošku sa obetovať pre lásku :)
