Radosť rozdávaním rastie. To je známa veta. Väčšinou si ju človek uvedomuje, keď sa sosvojou radosťou delí, keď jednoducho nemôže v sebe udržať, že je šťastný,a jednoducho sa chváli komu len môže. Je to prirodzené, nie je to akt akéhosivystatovania sa, aby iní závideli. Človek jednoducho prekypuje. Radosťou. Ale radosťrastie aj u toho, komu sa šťastný zveruje, chváli.
V piatok sa kamarátka stretla s jedným chlapcom,ktorý ju už nejaký dobrý polrok mátal v hlave, ale asi najviac v srdiečku.Čosi ako vysnívaný princ, s tým, že na neho nemala kontakt (resp. ho stratila,nakoľko sa spolu stretávali v škole na voliteľnom predmete, avšak beznejakej vzájomnej komunikácie). Pred nejakými dvoma - troma týždňami sa jejpodarilo získať jeho mail. Napísala, a on odpísal. A napodiv, na jejprekvapenie, vyzeralo to tak, že vzájomnou komunikáciou je potešený, a vôbec,nie je do nej nejako nútený. A sám sa začal pýtať, spoznávať ju. Nemal probléms tým, že sa ozvala ako prvá, a čo vôbec chce.
Čiže, v piatok s stretli, a hoci, ako ju poznám,bola značne vystresovaná, a možno nebola veľmi vo svojej koži, vyzerá to tak,že stretnutie dopadlo pozitívne. Ona spokojná, šťastná, naplnená radosťou a túžbou.A on asi tiež, nakoľko sa dohodli na ďalšom, teraz v jej meste.
Toľko maličký príbeh. Viem o tomto jej snažení dosť, i keďurčite nie najviac. Ale čomu som veľmi rád, delí sa so mnou aj s obavami,takým strachom z nového, z možného sklamania, no najmä s terajšímichvíľami jej radosti. Darí sa jej oveľa viac ako mne, za tri týždne dosiahlaoveľa viac ako ja za mesiace, ale som veľmi rád, že sa jej darí. A to, žesa so mnou delí o svoju radosť, o to, že je možné splniť sny, i keďsa zdajú akokoľvek nereálne, príliš veľké a nedosiahnuteľné. Tak, ako môj.Je možné, predpokladám to na základe svojich skúseností, že i v jej prípaderadosť rastie, keď sa mi zveruje, lebo vlastne si tým opakuje a uvedomuje,čo má. A radosť plodí aj vo mne, lebo sa teším z toho, že sakamarátke darí, aj preto, že nehľadím na svoje sny s odstupom, ako naniečo, čo sa nedá dosiahnuť. Povzbudzuje ma k akcií, k vytrvalosti a trpezlivosti,dodáva mi nádej a chuť, ktoré som už párkrát takmer stratil.
Morálne poučenie z týchto riadkov? Maličké. Radosť rozdávanímrastie. A preto, ak ju máš vo svojom srdci, povedz o nej aspoňniekomu, aspoň pár ľuďom, čo máš naozaj, čo sú tvojimi priateľmi. Zväčším tým i svojuradosť, aj ich. Budú sa tešiť z tvojej radosti, ale zároveň aj v nichvyklíči radosť, snaha, nádej, dôvera, že i oni sa budú raz tak tešiť akoty, a že to bude možno už zajtra. Niekedy človeku stačí veľmi málo, aby sapozviechal, aby kráčal za splnením svojich snov. A niet lepšiehopovzbudenia ako vedomie, že sa to dá, lebo „veď jemu/jej sa to podarilo“.
Podeľ sa s niekým so svojou radosťou. Nebude to vystatovanie sa. Možno anilen netušíš, ako povzbudíš toho človeka. Rovnako, ako to netuší, v mojom prípade,moja kamarátka. Lebo okrem radosti kypím aj nádejou a odhodlaním zabojovaťza splnenie svojho sna.
