Chvíľku sme sa ešte povystierali v posteli (po dlhej a únavnej ceste), avšak po niekoľkých minútach sme leňošenie zahodili za seba a vstali. Pavel bol práve na odchode do práce, takže sme si vypočuli len strohé informácie a odporúčania - čo a ako v meste. Po výdatných raňajkách sme s elánom a nadšením zamkli byt a vyrazili na metro. Lenže - obytná štvrť úplne ináč vyzerá večer pri svietiacich lampách a ináč za ranného slnka. Ale snáď to nájdeme. Teda stanicu metra. Po chvíľke blúdenia po uličkách sme na metro konečne trafili. Nakoľto toto bola okrajová štvrť Bruselu, stanica metra bola východzia. Takže vagóny vôbec neboli plné a dokonca sme si mohli vybrať aj miesto na sedenie. To napríklad v Prahe v rannej špičke nie je vôbec možné. A o tomto sme sa presvedčili aj tu - neskôr - po niekoľkých zastávkach. Ľudí pribúdalo, väčšina nastupovala a vystúpil len málokto. Všimol som si však jednu zaujímavosť. Vedľa nás sedela mladá žena, ktorá celú cestu - asi 20 minút telefonovala mobilným telefónom. Rozprávala španielsky. Hneď ma napadlo niekoľko vecí - hovorné tu asi nie je drahé, signálom je pokryté aj podzemie celej trasy metra a tretia vec, ktorá ma napadla je, že Brusel je skutočne multinárodnostné mesto. To sa mi neskôr potvrdilo aj v meste samotnom. Po dvadsiatich minútach jazdy sme vystúpili na stanici, ktorú nám odporučil Pavel. Máme si ju dôkladne zapamätať, aby sme pri spätnej ceste nemali problémy. Podzemné priestory stanice metra boli skutočne ohromujúce. Množstvo obchodíkov, stánkov, kaviarničiek a naviac - obrovský obchod s potravinami. Za niekoľko minút som zistil, že tie tvorili súčasť nákupného centra na povrchu - na ulici. Potraviny - v podzemí. Využívajú proste každý priestor a miesto.Keď sme vystúpili na rušnú ulicu, zastali sme v úžase. Nie zas však v takom, ako keď "hlúpy Jano príde do mesta". Takže - s otvorenými ústami to nebolo..... Dookola sa nachádzali vysoké nové budovy - plné ocele a skla a pomedzi ne - vtesnané staršie - ale o to zaujímavejšie a krajšie "domčeky". Architerktúra sa tu proste miešala, ale vôbec to nenarušovalo ráz mesta a celkový dojem. Aj keď sme sem neprišli na nákupnú turistiku, zo zvedavosti sme vošli do prvého veľkého obchodného kolosu. Pripomínalo mi to bratislavský Polus, avšak tovaru bolo akosi viacej. Aj reklamné pútače boli doslova na každých dvoch metroch. Keďže toto pre nás nie je, najbližším východom sme tento obchodný "eden" opustili. Vyšli sme pred budovou akéhosi divadla. To už bolo oku lahodiacejšie. Stará klasická architektúra so stĺpovitým priečelím. Odtiaľ sme sa na základe prehľadnej informačnej tabule (ktoré sú mimochodom skoro na každom rohu ulice v centre), nasmerovali naše kroky k miestnej katedrále. Zastali sme na širokých schodoch a pozreli do výšky. Pripadali sme tak strašne maličký.... Vošli sme dnu. Ovanul nás kamenný chlad a ticho. Bolo počuť len klopkanie podpätkov niekoľkých dám v tomto chráme. Veľkolepá výzdoba, obrovské obrazy a sochy svätcov dohliadali na nás počas celého pobytu vo vnútri. Bolo to úžasné. Po niekoľkých minútach sme vyšli z tohto božieho stánku (či skôr z božieho paneláku) von na slnkom zaliate ulice. O niekoľko ulíc ďalej sa nachádzali budovy patriace (pravdepodobne) kráľovskej rodine. Neviem akému účelu slúžili, avšak na plote bolo napísané - "niečo .....niečo..... Royal .... niečo". Pred budovou stáli tmavé staré klasické automobily (niečo také ako v Anglicku) a okolo nich páni vo frakoch a klobúkoch. Asi kráľovskí zamestnanci. Neviem. Odtiaľ sme sa dostali do administratívneho centra (to sme sa dozvedeli až neskôr o akú časť mesta sa jednalo). Okolo nás sa majestátne šplhali do neba budovy plné ocele, skla a mramoru. "Kocky a kvádre" plné kancelárií. Celá táto štvrť sa nachádza na vyvýšenom mieste, takže odtiaľto je vynikajúci výhľad na mesto, ktoré nám zrazu ležalo pri nohách....
