Stanislav Kán
Národný park Podyjí - Thayatal
Mnohí z nás už majú dovolenku za sebou, niektorých ešte len čaká. Ja som sa zaradil medzi skupinu, ktorá má túto príjemnú časť leta už (bohužial) za sebou.
Ži a nechaj žiť. Všetko krásne, ktoré nájdeme, si musíme strážiť, chrániť a starať sa o to. A niekedy aj trošku rozmaznávať... Zoznam autorových rubrík: Cestovanie, Postrehy zo života, DX-ing .... hobby bez hraníc, Nezaradené
Mnohí z nás už majú dovolenku za sebou, niektorých ešte len čaká. Ja som sa zaradil medzi skupinu, ktorá má túto príjemnú časť leta už (bohužial) za sebou.
Jarné slniečko nás začína lákať do prírody. Ak teda máte trošku času a chuť, môžete si urobiť nenáročnú túru v okolí Banskej Bystrice.
Predpoveď počasia na nedeľu nás všetkých doma zmobilizovala. Hlásili v nej krásne slnečné počasie. Takže program na nedeľu sme mali už vybratý - výlet do hôr. Cieľ bol jasný - Nízke Tatry, presnejšie - na Kosodrevinu a odtiaľ na Chopok.
Pri mojich cestách na Moravu jazdím cez malú dedinku Lidečko. Samotná nie je ničím výnimočná, avšak na jej severnom okraji je jedna prírodná zaujímavosť. Výrazný skalný hrebeň s názvom Čertovy skály. Je to jeden zo symbolov Valašska.
Posledné septembrové dni doslova lákajú užiť si ich vonku - v prírode. Preto som si za cieľ svojej túry zvolil okruh časťou Veľkej Fatry.
Králiky. Obec neďaleko Banskej Bystrice známa predovšetkým lyžiarskym strediskom. V jej katastri sa však nachádzajú ukryté aj nezvyčajné prírodné krásy.
Harmanec. Obec známa predovšetkým svojou jaskyňou. K nej sa viaže jedna kuriozita - jedná sa o najťažšie prístupnú jaskyňu na Slovensku. Ku vchodu totiž prídete po hodine chôdze po 1420 metrov dlhom náučnom chodníku a musíte prekonať výškový rozdiel 260 metrov.
Po návrate z Čiech som si plnými dúškami užíval ďalšie dovolenkové dni. A keďže som ich nechcel trávil doma, vymyslel som v jeden deň malý výlet (no a ďalšie dni samozrejme tiež).
Začiatkom roka sme sa rozhodli stráviť dovolenku u našich západných susedov - v Českej republike. Presnejšie na Morave.
Pri potulkách po Bystřickém regionu som zamieril aj na turisticky príťažlivú a vyhľadávanú rozhľadňu Karasín.
Podhorské mestečko sa nachádza na brehy rieky Svratky. Názov "medvedia ves" má zhodu s názvom blízkeho hradu Bärenstein (Medvedí kameň). V staročeštine sa písalo a používalo slovo "medveď" aj "nedveď". Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1350 a je uvádzaná ako majetok Pernštejnů (až do roku 1596).
Jedná sa o starobylé sídlo a prvá písomná zmienka je z roku 1208. Doubravnícke námestie - ako urbanistický celok je kultúrnou pamiatkou. Bolo vybudované pravdepodobne v 13. alebo 14. storočí.
Obec Černvír patrí k najstarším osadám na východnom svahu Českomoravskej vrchoviny. Leží v údolí rieky Svratky. Názov obce bol pravdepodobne odvodený podľa víru na „čiernej rieke“ Švarcave (Schwarzau = Svratka).
Mestečko Bystřice nad Pernštejnem je historickým strediskom mikroregiónu Bystřicka.
Jedná sa o najvýznamnejšiu pamiatku moravského mikroregiónu Bystřicka. Hrad sa týči nad sútokom Svratky a Nedvědičky, na nie príliš vysokom - avšak pomerne strmom skalnatom návrší, čo malo v stredoveku nesmierny strategický význam.
Likavka. Malá dedinka na úpätí Chočských vrchov. A nad ňou dominuje zrúcanina hradu. Hradu, ktorý by o svojej histórii mohol napísať množstvo zaujímavých kníh. Počnúc templármi, ktorí sa údajne postarali o to, aby hrad vôbec vznikol, cez husitské obdobie, až po väzenie nášho národného hrdinu Juraja Jánošíka.
V severnej časti Slovenska sa nachádza jedna našich veľkých nádrží - Oravská priehrada.
Prales. U každého z nás toto slovo vyvolá rôzne predstavy a najmä obrazovú fantáziu. Jedná sa totiž o územie, kde dlhé roky človek vôbec nezasahoval. V jeho ekosystéme sa nerobia žiadne úpravy a zásahy, ktoré by menili vzhľad prostredia. Všetko sa proste necháva tak. Spadnuté, zlomené, vyvrátené, zarastené....
11. a 12. júna 2006 som mal možnosť urobiť si krátky - okružný výlet po Nemecku. Tak som to využil....
Každý z nás počul o horskom vulkanickom masíve v strede Slovenska - o Poľane. Týči sa nad mestom Detva a Hriňová a jeho výška dosahuje 1458 m.n.m.