Nachádza sa na úpätí juhozápadnej strany vrchu Kopec (690 m.n.m.), na ľavom svahu riečky Senice. V roku 1966 bolo toto 0,15 ha územie vyhlásené za prírodnú pamiatku. Jedná sa o výrazný krajinný prvok (150 metrov dlhý a až 25 metrov vysoký skalný masív charakteru schodovitého múru). Z diaľky pripomína umelo postavenú kamennú hradbu.Čertovy skály sú najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie skaly na Valašsku. Hlavnú úlohu tu hrá veľmi ľahká dostupnosť (cca 100 metrov od hlavnej cesty). Skalná stena je využívaná horolezcami na cvičné lezenie (je vyznačených takmer sto výstupových línií, stena sa však už nesmie rozširovať o ďalšie skoby, aby nedochádzalo k narúšaniu skalných blokov). V prípade priaznivého počasia sú skaly doslova preplnené horolezcami. Ale aj nelegálnymi táboriskami. Priamo za skalným masívom prechádza značená turistická trasa po ktorej sa dá vystúpiť priamo na vrchol skalnej steny a pozerať sa do údolia rieky Senice. Výstup sa dá prirovnať k prechádzke malým skalným mestečkom. K Čertovým skalách sa viaže niekoľko povestí. Napríklad, že pri skalách sa zjavoval černokňažník, ktorý vodil chudobných ľudí do jaskyní pod skalami a tam ich obdarovával zlatom. Alebo aj o stávke čerta s miestnym mlynárom (odtiaľ možno pomenovanie skál): """.....Čert, aby získal dievčinu Rozinu za nevestu, sľúbil, že obráti tok riečky Senice tak, aby tiekla hore Lidečkem. Všetko musí stihnúť do rána, kedy prvý kohút zakikiríka. Ostatní čerti skúpili všetkých kohútov v dedine, ale jedna chudobná babička kohúta nepredala a schovala ho. Hneď ako zašlo slnko za hory, vyrojili sa čerti, naložili na seba mohutné kamene a rýchle začali stavať mohutnú hrádzu, ktorá mala obrátiť tok potoka. Keď nadránom niesol s veľkým smiechom sám Satan posledný kameň, ozval sa zrazu z babkinej chalupy hlas kohúta. Čert zakričal, hodil kameň do potoka a všetci rohatí za veľkého nadávania, kriku a smradu sa stratili. A tak chudobná babička zachránila Rozinu, ktorá sa nemusela vydať za rohatého čerta....""""
