Žil som tu tri roky, takže tento východný kus zeme našich bratov mám zbehaný.... Poznám lokality okolo Brna, Vyškova, Olomouca, Moravského krasu.No a preto voľba padla na túto lokalitu. Nie síce presne do miest ktoré som poznal, rozhodli sme sa o niečo západnejšie - do Českomoravskej Vysočiny. A úplne presne - región Bystřicka....Je tu niekoľko zaujímavých miest, obcí, hradov, priehrad,....Objekt na našich prechodných sedem dní sme si vybrali prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktorá sa špecializuje na pobyty na chalupách, penziónoch, ale i hoteloch a kúpeľoch. Nechcem uvádzať jej meno, aby ma niekto neobvinil z platenej reklamy.... :-)Voľba padla na chalupu v - takpovediac - zašitej dedinke neďaleko mestečka Bystřice nad Pernštejnem. Jednalo sa o obec Křížovice. Hm.... obec.... Ani by sa to tak nedalo nazvať, pretože tu bolo len niekoľko domov a celá obec sčítala asi 10 trvale žijúcich obyvateľov. Plus víkendoví chalupári. Nebola tu - ani krčma, ani obchod, ani kostol, ani obecný úrad (obec administratívne spravuje iná obec), nechodí sem autobus,..... jednoducho len zopár domov. Uprostred nich bola jedna zvonička, ktorá sa ozývala len na obed a podvečer o šiestej.... V stredu do obce jazdila Ávia s potravinami (zrejme kvôli niekoľkým starších obyvateľom). A ešte - zistili sme ďalšiu vymoženosť súčasnej doby - nachádzala sa tu jedna poštová schránka.Niekto by povedal - preboha - čo sú to za lazy a koniec sveta!!!Ale takto "vybavená" dedinka nám vôbec neprekážala. Veď sme na dovolenku prišli za kľudom, relaxom a pohodou. Potraviny sme zakaždým nakúpili v 5 kilometrov vzdialenej susednej dedine, nahádzali do áut a priviezli. Celý objekt chalupy bol však nadmieru vybavený - boli tu dva bazény, hojdačky, preliezky, detská šmýkačka, tenis o stenu, pinpongový stôl, vonkajší krb, ihrisko na volejbal prípadne tenis s vystrihaným a udržiavaným trávnikom,.... Majiteľ si zrejme dá záležať, aby sa jeho návštevníci cítili príjemne a mali všetko na relax a oddych.Celá dedinka - bolo niečo úžasné na pohodu.... Celý deň tadiaľ neprešlo poriadne ani len auto, nebolo počuť žiadne zvuky a hluk civilizácie. Ticho prehlučal len dvakrát za deň zvonček kaplnky. Dedinka sa nachádzala na kopci, takže celý deň tu svietilo slniečko a výhľad na okolie bol tiež skvelý. Dokonca - aj kohút, ktorý sa zvyčajne ozýva niekedy skoro ráno, tu kikiríkal až okolo pol ôsmej.... Asi ho nemalo čo zobudiť.... :-) Po pár metroch po vyjdení z chalupy nás stará cestička nasmerovala na lúky plné voňavého obilia a trávy.... Bolo počuť len bzukot včiel, hmyzu a spev vtákov.... Tak - ako v celej dedinke. Musím však dodať, že v obci sa nachádzala galéria. Volá sa Galéria z ruky a vo svojich útrobách skrýva skutočné poklady.... Človek by neveril, čo všetko sa dá z dreva vyrobiť. Rôzne sochy, postavy, zvieratká, ovocie ale i abstraktné predmety. A pritom - táto galéria je známa medzi umeleckými kruhmi, pretože ju často navštevujú umelci z neďalekého Brna. Ten víkend, keď sme tam boli, mala v prírodnom amfiteátri galérie vystúpenie Lenka Filipová s hosťami.... Takže - len tak akési zašité múzeum v prírode to asi nie je.... Neďaleko - asi dva kilometre sa nachádzala už o niečo väčšia dedinka. Ale ani tam nebol obchod, kostol, úrad.... Ale mala niečo zaujímavé. V budove základnej školy bola "krčma", či skôr jedna miestnosť, ktorá bola otvorená len v pondelok, stredu a piatok. Takže na čapované pivo miestni mohli len v týchto dňoch....Zážitkov a príjemných spomienok na tento kus krajiny by bolo mnoho..... Popísať by som mohol celú knihu.... Ale niekoho by čítanie už nudilo.... Pretože - je lepšie raz niečo zažiť, ako trikrát niečo dlho čítať..... :-)__________________Pozn.: na záver len doplním, že lepší relax si veru neviem predstaviť. Božský kľud, ticho a pohoda. Precestoval som Európu (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Chorvátsko,....) ale bol som aj v africkej Sahare...., pričom musím uviesť, že - týždeň na samote a v tichu mi priniesol viac pohody, ako týždeň niekde pri mori....
