Aj keď Chopok a blízke okolie mám už x-krát zbehané, nebol som tam už asi posledné štyri roky.Nedeľné ráno nás síce neprivítalo slnečným počasím, ale hovorím si - však na horách bude možno inverzia, teda "dolu" hmla a "hore" krásne slnečno. Autom sme boli na mieste (hotel Srdiečko) za necelú hodinu. Hmla a oblačnosť však stále akosi nie a nie ustúpiť. Ešte stále pretrvávala v nás iskierka nádeje, že tam "hore" bude o niečo lepšie. Množstvo lyžiarov nás v tom trošku vnútorne povzbudzovalo, lebo na sedačkovú lanovku ich v rade stálo pomerne veľké množstvo. Každý išiel tam - "hore".Ani na Kosodrevine však ešte naša nádej neumierala. Aj keď bola stále poriadna hmla (že nebolo vidieť viac ako na 20 metrov)... stále sme dúfali a s úsmevom na perách sme vyrazili traverzom k vrcholu. Predbehli nás ďalší peší turisti smerujúci na Chopok. Lenže problém začal vo chvíli, keď sme z lyžiarskeho traverzu vystúpili - na "akože" vychodený chodník k vrcholu. V bufete pri sedačkovej lanovke na Kosodrevine nás ubezpečili, že na vrchol je vychodený chodník. Hm... lenže chodník je zrejme vidieť len v prípade, pokiaľ nie je hmla. A naviac - nenašli sme ani tyčové značenie na chodníku. Buď sme išli zlým chodníkom, alebo značenie sme jednoducho prehliadli. Ale pracovníci lanovky nás navigovali tým smerom, ktorým sme práve išli.Po prejdení asi necelého kilometra od stanice lanovky sme zhodnotili situáciu, že nemá zmysel v takej hustej hmle ísť na vrchol. Utvrdili nás v tom aj tí dvaja turisti (ktorí nás predčasom predbehli), lebo sa taktiež vracali. Aj oni uznali, že je to nie šťastné riešenie vybrať sa na vrchol bez poriadneho značenia. Stopy na chodníku by rýchle zavial sneh a stratiť sa veru v tomto počasí nebol problém. A naviac - čo by sme aj videli v takej hmle z Chopku? Nič. Mobilom sme si ešte overili situáciu o stave počasia na vrchole (na Kamennej chate pod Chopkom), odtiaľ však prišla nepotešujúca správa - hmla a hmla....Takže sme svoje kroky nasmerovali späť k stanici sedačky na Kosodrevine. Ale na druhej strane musíme si povedať, že to ticho, relax a kľud a krásny čistý vzduch, poriadne "vyvetranie" si hlavy, veru v meste nenájdeme. Takže sme to zobrali z tej pozitívnej stránky. Niečo sme urobili pre seba a deti. Deti sa vybláznili v snehu a my sa prešli po prírode.Na záver musím doplniť, že v poslednú dobu máme smolu na vrcholové túry. Prednedávnom sme boli na Lomnickom štíte a čo nás tam čakalo? No hmla.... Nebolo vidieť ani na krok. Pri jarnom pokuse ísť na Chopok nás zastavil na Kosodrevine dážď. Ani ten nebol v predpovedi počasia.Ale berieme to stále s úsmevom.... Veď Chopok a ani iné krásne miesta v Nízkych a Vysokých Tatrách nikto neodnesie... a ani sa nestratia.
