Jeho múry pamätajú na dni slávy a rozkvetu, ktoré však v dnešných časoch prechádzajú do dní smútku a spomienok. Kaštiel bol vybudovavný v druhej polovici 16. storočia a približne o sto rokov neskôr prestavaný jeho majiteľom Tomášom Benickým v renesančnom stýle. Kaštieľ je trojposchodový so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami. Už z diaľky však vidno, ako tento niekdajší skvost širokého okolia chátra, pustne a začína sa rozpadávať priamo pred očami. Snahy o jeho rekonštrukciu v 90-tych rokoch asi neboli veľmi úspešné, nakoľko sa nič podstatné nezachránilo alebo nezakonzervovalo. Aspoň z laického pohľadu to tak vyzerá.Chodím okolo tohto objektu pomerne často. Aj teraz - v májovú nedeľu - a nedalo mi, aby som sa po piatich rokoch opäť pri ňom nezastavil. Ale myslím si, že nič sa tam pozitívne neudialo. Hneď vo vstupnej hale ma privítalo na zemi množstvo popadanej omietky, vypadané tehly po rekonštrukcii, zo stien trčiace elektrické rozvody a krabice,.... Aj drevené schodište už začína miestami vypovedať poslušnosť, takže pohybovať sa po tomto kaštieli je v súčasnej dobe asi skutočne riziko... Pribudla len sprejová výzdoba vo vnútri celého objektu. Zistil som, že "Martina je ku.....", oproti si prečítam reklamu na Depeche Mode,.... Neviem čím je tento stav spôsobený. Ale zrejme len jednou vecou. Peniazmi. Za predchádzajúceho režimu sa aspoň nejaká tá koruna vložila (občas) do historického objektu. Ale teraz..... Štát sa mnohých hradov, zámkov, kaštieľov a kúrií zbavil a dal ich do správy obciam. Lenže čo si obec s takýmto objektom počne? Jedine ho môže predať. Ale kto kúpi chátrajúci objekt, ktorému chýbajú kusy múrov, padá strecha, prípadne celá chýba, niekde chýbajú aj celé podlažia a schodištia.... Je to finačná samovražda. Kaštiel síce môžem kúpiť za jednu korunu, ale musím do neho investovať 20 miliónov. A návratnosť nulová. Takže sme odkázaní len na to, ako nám niektoré skvosty budú padať - a vlastne už padajú, pred očami.Veľa cestujem, najmä po Slovensku. A na cestách ma vždy sprevádza aj fotoaparát. Fofím koľko môžem, pretože jedného dňa sa stane, že - ten či onen historický objekt - v minulosti plný slávy a mocnosti bude bez strechy alebo strážnej veže... Alebo nebude vôbec. Jednoducho spadne. A pôvodný stav zostane aspoň na fotke pre budúce generácie s nostalgickým vyjadrením: "aha, takto to vyzeralo".... Obyčajní občania nemajú na záchranu peniaze, obec nemá taktiež peniaze, štát tvrdí to isté. Súčasní obyvatelia tohto kaštieľa (včely a vtáky) mu asi veľmi nepomôžu. Som rád, keď sa občas dozviem o združeniach, ktoré sa snažia aspoň niečo zachrániť a zachovať hradné zrúcaniny pre budúcnosť, pre naše deti. Lebo niekde som počul peknú vetu - že spoločnosť a národ, ktorý nemá vlastnú históriu a nestará sa o ňu, ako keby ani neexistoval. A my akosi o kus histórie začíname prichádzať....
