To, že sa niekto oblieka podľa svojho vzoru, či už hudobného, filmového alebo iného - to viem pochopiť. Pochopiť viem aj to, ak sa niekto snaží napodobniť iného svojou povahou. Teda - mať dobrú náladu, či pozitívne sa pozerať na svet. Ešte rozumiem aj tomu, ak sa chce niekto na niekoho vizuálne podobať. Táto tendencia je vo zvýšenej miere najmä u adolescentnej mládeži. Dobre, majú svoj idol a chcú ho napodobniť. Nech si namaľujú vlasy aj na modro, nech si dajú pírsing aj do každého ucha, nech si potrhajú firle... Myslím, že takí v ich veku sme boli skoro každý. Ale nerozumiem jednej veci - keď niekto ničí prácu iných. Ničí niečo čo má slúžiť všetkým..... Jednoducho - robí zle kadiaľ chodí. Domov z práce chodievam občas pešo. Najmä keď svieti slniečko a je pekné počasie. Veď cesta mi trvá približne pol hodinu, tak prečo nie. Za tú dobu si však všimnem - nie úmyselne, množstvo vecí, ktoré proste nezapadajú do bežného života. A musím podotknúť, že v mojich 37 rokoch niektorým veci nerozumiem. Neviem či - už (nerozumiem), alebo ešte (nerozumiem).... Začnem len tým, že na stenách budov, plotoch alebo akejkoľvek voľnej ploche vidím rôzne umelecké výtvory. Tí, čo to robia, presnejšie sprejujú, hovoria, že sa jedná o umelecké dielo. Ja však v tom nič také nevidím, pre mňa sú to len vlnovky, "haky - baky", ktoré sa skôr ponášajú na zhluk písmen, čiar a iných abstraktov - akože podpis "writera". Pred niekoľkými dňa som videl, ako si nejaká rodina nanovo namaľovalo fasádu domu. Smolu však majú asi v tom, že stena ich domu hraničí s chodníkom, takže každý kto ide okolo, tak si môže - buď kopnúť, buchnúť, postriekať, respektíve poznačiť telesnými výlučkami. No a samozrejme - na novú fasádu sa dobre sprejuje. Takže "vrajteri" si takto poznačili "svoj rajón".... Nechápem. Idem pomaly ďalej smerom k domu. Zrazu na mňa pozerá ohnutá dopravná značka a prosí ma, aby som ju vyrovnal. Keďže však asi nebudem mať toľko sily na jej opätovné narovnanie, prejdem okolo nej s povzdychnutím a pokrútením hlavou s myšlienkou, že ani tomuto nerozumiem. Naviac - budem značku narovnávať a ešte ma niekto obviní, že som ju ohol ja.... Ale domov už nemám ďaleko. V tom mi padne pohľad na vyvalený smetný kontajner. Hovorím si - asi bol plný a neudržal sa na kolieskach? Alebo - že by ho zvalil vietor? Ďalej to v hlave ani nerozvíjam. Cestou domov sa mi naskytne ešte niekoľkokrát pohľad na "zvädnuté dopravné značky" skláňajúce sa k zemi. Niekoľko minút od domova sa nachádza budova základnej školy. Od minulého septembra je však výuka v nej zrušená (neviem či budovu niekto kúpil alebo bolo málo žiakov a tak ich premiestnili do inej školy). Budova proste stojí opustená. Ešte v zime mala aj okná. Presnejšie - sklá. Teraz? Asi sú dokonalé umyté, že ich ani nie je vidno. Alebo - že by ich niekto povybíjal? Asi pravda bude tá druhá. Lebo na niektorých oknách sú kostrbaté pozostatky skla. Cestou domov len krútim hlavou a rozmýšľam - prečo to robia? Komu tie značky, múry, okná, smetiaky .... ublížili? A to nechcem už spomínať na iné veci, ktoré padnú človeku do oka - polámané detské hojdačky, polámané lavičky, pokradnuté kryty z lámp, povypiľované stromy,....). Museli to urobiť len ľudia, ktorí buď niečim trpia a nevedia sa ináč realizovať, alebo to urobili z recesie. Zo srandy. Bez dôvodu. Proste len tak. Aby sa vytiahli pred kamarátmi. Aby im na tvári naskočil úsmev a mali pocit víťazstva.... Alebo je v niektorých z nás toľko zla, že musíme zničiť všetko dookola? Fakt neviem....
