Tohtoročný letný kemp "vyhralo" sopečné pohorie v strede Slovenska - Poľana. Tá sa týči do výšky takmer 1500 m.n.m, čo by malo zaručovať bezproblémový príjem zo vzdialených lokalít a vysielačov. Za cieľ sme si dali zachytiť aj niečo z balkánskych krajín....Cesta na vrchol Poľany bola miestami namáhavá a miestami aj "zarúbaná". Popadané stromy tvorili prírodnú prekážku, ktorú sme museli preliezť alebo podliezť. Ale aj tak sme sa po hodine cesty (od chaty) dostali k svoju cieľu.Vrchol Poľany je pomerne rovinatý, avšak výhľady do širokého okolia sú obmedzené vysokými stromami. Aj napriek tomu je tu niekoľko skalných vyhliadok, ktoré doprajú krásne výhľady do diaľok, ako odmenu za výstup sem. Aj naše "pracovisko" sme rozložili na jednej z nich. Turisti, ktorí sme prišli, tak sa nás s úsmevom pýtali - čo tu robíme.... Žartovali, či tajne počúvame Slobodnú Európu a podobne. Keď sme im v skratke vysvetlili kto sme a čo tu robíme, opäť s úsmevom - na znak pochopenia prikývli, zaželali nám "veľa staníc" a pobrali sa svojim smerom. Medzi zaujímavé úlovky patrilo zachytenie rozhlasových staníc z Rakúska, Rumunska, Poľska. Južného suseda - Maďarsko ani nespomínam, pretože sa jedná o "zem, kam by človek kameňom dohodil". Zo Slovenska to boli vysielače takmer z celého územia (od Bratislavy, cez Žilinu, Námestovo, až po Bardejov). Veľké DX-ky sme však nezaznamenali. V pásme PMR (446 MHz) sme nadviazali len jeden kontakt a spojenie. Na naše všeobecné výzvy (CQ) zareagoval len jeden rádioamatér z Lučenca. Prehodili sme s ním niekoľko viet - odkiaľ vysiela, akú má techniku, vymenili si navzájom lokátory (súradnice odkiaľ vysiela) a spojenie ukončili. (Pozn. - vzdušnou čiarou z Poľany do Lučenca je približne 30 km, v pásme PMR je zvyčajne spojenie od 3 do 5 km, avšak za ideálnych podmienok (bez žiadnych prekážok) to môže byť aj viac - čo sa nám aj podarilo)Ja som okrem príjmu VKV skúšal aj CB pásmo (pásmo občianskych rádiostaníc). Zachytil som väčšinou rádioamatérov z Ukrajiny. Tí boli takmer na každom kanále. Preskenoval som aj pásmo krátkovlnných vysielačiek na SSB (napr. 3760-3780 kHz, 7065-7080 kHz), kde som počul niekoľko česky a nemecky hovoriacich rádioamatérov.Nakoľko sa nám nad hlavami počas celého dňa pohybovalo množstvo tmavých oblakov a vyzeralo to tak, že každú chvíľu začne pršať, rozhodli sme sa po troch hodinách pobytu na vrchole naše kroky nasmerovať späť na chatu. Nechceli sme riskovať "stretnutie" s bleskom. Po návrate na chatu sme sa občerstvili a ešte vo štvorici vyrazili navštíviť jednu prírodnú zaujímavosť - 23 metrov vysoký vodopád Bystré (Bystrô). Po necelých 45 minútach pochodu k nemu sme sa nevedeli vynadívať na jeho krásu a mohutnosť. Keďže som tu už bol minulý rok, vedel som "do čoho idem". Avšak kamaráti z Čiech nenachádzali slov. Niekoľkominútový zostup po železných rebríkoch k ústiu vodopádu im vytvoril zážitok na dlhú dobu. Ani sa im potom odtiaľ nechcelo. Skonštatovali sme, že mnoho ľudí jazdí na dovolenky k moru - a nikam inam, pričom ani netušia, že aké krásy skrýva aj Slovensko. Sobotný deň sme zakončili pri ohni a zo susednej chaty nám ešte ponúkli guľáš. Už ho nevládali zjesť a nám padol celkom vhod. Celý deň sme totiž boli vonku a boli sme radi, že sme niečo teplé dostali do seba (musím len dodať, že bol skvelý).Nakoľko ma rodinné povinnosti volali domov, partiu skvelých kamarátov som musel v sobotu večer opustiť. Tí čo tam ostali, venovali až do nedele svojmu koníčku. Koníčku, ktorému keď už raz prepadnete, nemáte silu vzdať sa ho....
