Prišiel nečakane a z čisto ľudského hľadiska by sa dalo povedať, že nám poriadne "skomplikoval život", keď sa vo februári ohlásil v manželkinom tele. Bol som čerstvo na novom pracovisku a ona pár mesiacov pred ukončením materskej dovolenky, žhavá do štúdia angličtiny, taliančiny, internetu...
Tehotenstvo bolo štandardne problémové, 6 mesiacov vracania a od 4. mesiaca rizikové, vyžadujúce pokoj na lôžku, lieky na tlmenie kontrakcií, neskôr infúzie... Ale ak človek principiálne odmieta odmietnutie dieťaťa, hľadá spôsob ako ho prijať, až kým ho nenájde. Vyžiadalo si to odo mňa pár ďalších závitov v mozgu pri hľadaní riešení, urýchlilo sa rozhodnutie po dvoch rokoch sa opäť presťahovať (za mojou prácou), šialené sťahovanie (na trikrát) sa i podarilo zrealizovať, vrátane kompletnej prestavby nového bytu a keď sa presne v termíne drobček objavil, zdravý a nádherný, akoby mi svojím bezbranným spánkom v náručí hovoril: A čo má byť? Chceš povedať, že to za to nestálo?
Áno, nielenže stálo (a stálo by aj za iných okolností), ale to celé bol veľký dar pre našu rodinu, takže uprostred iných darčekov práve tento bol výnimočný - nielen preto, že bol živý, ale najmä preto, lebo najlepšie symbolizoval VIANOCE - dar, ktorý prichádza zmeniť náš život. Preto som pokladal za potrebné vložiť pod stromček ešte i neskutočne drahú fľašu francúzskeho vína Chateauneuf du Pape, lebo Michal Tučný o ňom spieva krásnu pieseň, že když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap, tak mají báječnej život plnej báječnejch dní bez útrap; celej den jen tak sedí a popíjejí Chateauneuf du Pape...
Nie, že by bol naozaj "bez útrap", ale v celkovom porovnaní s radosťami z našich štyroch detí to reálne tak vyznieva, ako by ani neboli.
