Usilujem sa sledovať život okolo seba s otvorenými očami... a tiež s očami viery. A so srdcom. Azda to niekoho môže zaujať. Viac o mne na stanislavkosc.webnode.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Biblické zamyslenia, Sociálna náuka Cirkvi, Nezaradené, Netradičné športové komentáre
„Cirkev si veľmi váži demokraciu - toto konštatovanie v jednom z najvýznamnejších sociálnych dokumentov Katolíckej cirkvi (encyklike Jána Pavla II. Centesimus annus, čl. 46) môže znieť na prvý pohľad prekvapujúco, avšak jeho význam sa ukazuje v plnej miere jednak v kontexte, v ktorom toto konštatovanie zaznelo, a jednak v súvislostiach, ktoré ho v tomto dokumente rámcujú.
V katolíckej sociálnej náuke, najmä u Jána Pavla II., nachádzame zaujímavé súvislosti, v ktorých vstupuje do vzájomného vzťahu práca a rodina.
Dnes asi každý vie, že Katolícka cirkev je proti antikoncepcii. Obávam sa však, že ani každý katolík (o ostatných ani nehovoriac) nemá celkom jasno v tom, prečo. Aké má argumenty? Všeobecne hlásané tvrdenie, že dôvod spočíva v odmietaní sexu zo strany katolíckej morálky je totiž obyčajná hlúposť. Navyše Cirkev nechce, aby jej členovia odmietali antikoncepciu len preto, lebo pán farár to povedal. Má na to naozaj vážne dôvody.
Slávny príhovor náčelníka Siouxov pred prezidentom USA začína slovami: „Tak ako jazyk stále naráža na vylomený zub... (tak treba stále hovoriť o indiánskej otázke, až kým sa konečne nevyrieši). Mohlo by sa zdať, že aj na tému umelých potratov sa toho popísalo už dostatok, avšak príliš málo sa toho udialo... Je to „háklivá téma, do ktorej sa už politikom, ale i ústavným sudcom veľmi nechce. Keďže však problém nie je vyriešený, je potrebné stále naňho upozorňovať, lebo ide o príliš vážnu vec na to, aby sa akosi „zahrala do autu.
Isteže, tento pojem i jeho prax má širší záber, ale práve v súvislosti s rómskou problematikou sa môže celkom zreteľne ukázať tak jeho užitočnosť, ako i potreba vnímať ho do dôsledkov.
Jednou z prvých myšlienok, ktorá sa objavila v katolíckej „sociálnej náuke, no zároveň tvorí akoby jej leitmotív až dodnes, je požiadavka solidarity, ba dokonca jej povýšenie na princíp. Vzhľadom na mnohorakú interpretáciu tohto pojmu je asi dobré zdôrazniť, že Cirkev tu nemá na mysli jánošíkovské bratie bohatým a rozdávanie chudobným (a jeho neskoršie socialistické variácie). Čo teda?
Zaoberám sa už istý čas „sociálnou náukou Katolíckej cirkvi a rád by som tu v niekoľkých krokoch poukázal na pár myšlienok, ktoré pokladám za kľúčové pre pochopenie dejín Cirkvi, ale i sveta za posledných približne sto rokov, ako i miesta Cirkvi v súčasnom svete. Ako prvá sa mi natíska otázka: prečo to Cirkev vôbec robí? - prečo potom, ako stratila svoju svetskú moc (a ukázalo sa to pre ňu ako veľmi blahodárne), opäť chce ovplyvňovať svetovú politiku, aj keď teraz už nie tým, že by sama vstúpila do politického zápasu, ale svojím učením?
