Vypálilo to vynikajúco, najmä keďže rodičia (ani sestra) nič netušili. Dojatie, slzy, vďačnosť - veď to poznáte. Teraz sedím vo vlaku na ceste späť a som až tak trochu zahanbený... Mám totiž výborný pocit a pýtam sa, kto vlastne bol dnes viac obdarovaný - ona či ja? Tak sa mi zdá, že v nezištnom obdarovávaní je čosi božské, lebo pri ňom nik nestráca, ale všetci zúčastnení získavajú.
Ak ju náhodou poznáte (alebo ak aj nie), spomeňte si na ňu. Určite Vám to oplatí svojou modlitbou- a potom sa opäť naplní to, čo som napísal vyššie...