Z dokumentov Katolíckej cirkvi a oficiálnychpostojov jej predstaviteľov sa dá vyčítať, že dôvody, pre ktoré sa stavia protiantikoncepcii sú principiálne dva.
1. Pravdao antikoncepcii. Dnes najpoužívanejšie formy antikoncepcie súhormonálna antikoncepcia a prezervatív. Pokiaľ ide o tú prvú, trebapovedať, že vo svete funguje určitá nepísaná koalícia medzi veľkým množstvom gynekológov a veľkýmmnožstvom farmaceutických firiem, resp.farmaceutov vo veci zahmlievania, alebo priamo klamania pacientiek/klientieko tom, ako ich produkty účinkujú. (Ako jeden z množstva príkladovuvediem antikoncepcia.com alebo i .sk, kde sa o tom nič nedozvieme, hoci asi každá užívateľka by chcela vedieť, ako táto „tabletka šťastia“ dokáževšetky tie úžasné veci, o ktorých sa tu píše...). Prečo je to tak? Je tuveľké pokušenie, ktorému je ťažko odolať: Niet totiž inej choroby, ktorá bypostihla polovicu ľudstva v približne tretine jej života a naševýrobky by ju vedeli liečiť dlhodobo za pre nás relatívne veľmi slušnú cenu,ako je choroba musím-mať-sex-robte-niečo-s-tým-aby-z-toho-nebolo-dieťa.Odhaduje sa, že antikoncepcia je lepší kšeft než drogy či zbrane... Na toje však potrebné, aby sa zo strany pacientiek/klientiek nevytratila dôvera vočitýmto produktom. V čom je problém? Každý hormonálny antikoncepčnýprípravok je pomerne veľkým zásahom do organizmu (najmä ak má byť účinný, teda účinnerozvrátiť prirodzené fungovanie ženského tela). Ak niekto tvrdí opak, nevie, čosú hormóny. Preto je potrebné nič nenechať na náhodu a urobiť všetko preto, aby žena pri užívanítýchto prípravkov dosiahla svoj cieľ, a tak bola ochotná akceptovať ajvedľajšie, resp. následné účinky. Z tohto dôvodu takmer všetkyantikoncepčné prípravky okrem troch základných „antikoncepčných“ účinkov(antiovulačný – zabránenie ovulácie, spermicídny – zabíjanie spermiía antiperforačný – zabránenie vniknutiu spermie do vajíčka) majú „vzálohe“ ako „poistku“ aj ten, ktorý sa dá dosiahnuť najľahšie, teda antinidačný– zabránenie zahniezdenia oplodneného vajíčka – embrya v maternici. Ibaže,to už nie je „anti-koncepčný“ účinok (proti-počatiu) ale abortívny (potratový). A to môže niektorým ženám vadiť, najmä postupneako sa šíria dôkazy o začiatku života človeka počatím. (O tom som písalv predošlom článku.) Už ani nehovoriac o „havarijných“ tabletkách-po, kde napr. na stránketabletkapo.sk sa dočítame, že „presný spôsob účinku nie je známy“... Myslím, žetu ozaj stačí logika. Preto Cirkev cíti povinnosť poukázať na túto skutočnosť,lebo asi nie je to isté dieťa nepočať a dieťa potratiť. Najmä ak sa hlása,že antikoncepcia je „reálna alternatíva“ voči umelým potratom...
Druhou najpoužívanejšou formou antikoncepcie súprezervatívy. Aj tu je treba povedať pravdu. Vydávajú sa totiž za zázračnýprostriedok proti šíreniu pohlavných chorôb, a osobitne AIDS, takže smenimi priam zaplavili aj krajiny, kde táto choroba predstavuje takmer epidemickénebezpečenstvo. A čo sa stalo? Znížil sa výskyt AIDS? Naopak. Dôvody sú v podstate dva: prezentácia zázračných účinkovkondómov ešte viac zvýšila sexuálnu neviazanosť a pri nie celkomzodpovednom používaní... výsledok bol jasný; a druhý dôvod: vírus HIV prenikne cez perforácie v kondóme...„detail“, ktorý sa opäť všemožne zamlčuje.
Druhý dôvod, pre ktorý sa Cirkev stavia proti antikoncepcii,je pravda o sexuálnom živote. Dvetisícročnáskúsenosť Cirkvi pri sprevádzaní človeka – v dobrom i zlom, akoi dôkladná reflexia zmyslu života, vrátane zmyslu sexuálneho života, judoviedla k tomu, že medzi dva účinky a ciele ľudskej sexuality – spojivý (ktorým sa buduje, prehlbujea živí vzťah medzi partnermi) a plodivý(keďže práve touto cestou sa rodičia podieľajú na vzniku nového ľudskéhoživota) nie je možné umelo od sebaoddeliť bez toho, aby to nezasiahlo celýsexuálny život, a tak i celý partnerský vzťah. Konkrétne povedané, akcieľom antikoncepcie má byť dosiahnutie spojivého účinku bez dosiahnutia tohoplodivého účinku, v dlhodobom meradle sa tento cieľ nepodarí dosiahnuť.Toto môže znieť šokujúco, ale pozrime sa na čísla. Ak by bola pravda, žeantikoncepcia zaručí pokojnejší a teda šťastnejší a vzájomneobohacujúcejší sexuálny život, v každej krajine, kde sa rozmohlo jejpoužívanie, mala logicky prudko klesnúť rozvodovosť. Aká je skutočnosť? Presneopačná. Je to náhoda, ak toto môžeme konštatovať v každej krajinea práve v týchto súvislostiach?
Čo teda robiť?Máme sa milovať len vtedy, keď chcemepočať dieťa? Nie. Odpoveď je vo vnútri samej ľudskej sexuality. Žena nie jeplodná po celý čas svojho menštruačného cyklu. Ak si to dôkladne odsleduje(samozrejme, nie 6-7 mesiacov ako sa to bežne robí a potom sa hlása, že tonefunguje), vie s relatívne veľkou presnosťou určiť, v ktorom časemôže a v ktorom nemôže splodiť dieťa. Za tým nasleduje zodpovednérozhodovanie partnerov a až potom sex. Znie to ubíjajúco pre zástancovpríležitostného „spontánneho“ sexu „bez záväzkov“ po dobrej diskotéke? Toverím. Asi preto, lebo sex ako vyjadrenie odovzdania sa celého človeka celémupartnerovi naozaj patrí len do manželstva ako celoživotného vzťahu. Tam totižplní aj ten prvý, aj ten druhý cieľ. Znie to skľučujúco pre zamilovanýchsnúbencov, ktorí si „potrebujú“ vyskúšať, či sa k sebe budú sexuálnehodiť? Aj to verím. Ak totiž sex je prejavom odovzdania sa celého človeka,potom skôr než som (v manželstve) odovzdal aj celú svoju budúcnosť, je to akoskúšať husle skôr než na ne dám struny. Skúsenosť to môže byť zaujímavá, alenepovie mi nič o tom, aký bude zážitok z hry na husle. A znie toprovokujúco aj pre mužov, ktorí chcú mať svoju ženu kedykoľvek (nech si to ona nejako zariadi)? Aj to verím. Tamtotiž chýba nielen zodpovednosť, ale asi už samotná podstata sexuálneho vzťahu– láska.Takže prirodzená (ekologická)alternatíva ku antikoncepcii sa dá nazvať „medové dni“. Ide o analógius „medovými týždňami“ po svadbe. Viem, že dnes už tento pojem mnohým ničnehovorí, a preto vysvetlím: medové týždne sú radosťou z trvalejprítomnosti milovaného partnera, vyjadrenou sexom ako vonkajším prejavomvnútorného celoživotného vzájomného odovzdania sa v láske. Sú „medové“,pretože nasledujú po období odriekania, kedy ešte neboli životy definitívnespojené, takže sex by práve to nemohol vyjadriť. A práve tento dynamizmus– medových dní po dňoch odriekania – (vrátane jeho periodického cieľavedomého presmerovaniak splodeniu určitého počtu detí po zodpovednej spoločnej úvahe) jetajomstvom dlhodobo šťastného manželského sexuálneho života. Lebo sex domanželstva patrí, tak ako soľ do chleba. Ale presne tak: v príslušnom časea v príslušnej miere. Len vtedy má aj tú pravú chuť.
