A tak si každoročne sikladiem túto otázku. Načo je potrebné pri tom klamať všelijaké zbytočnosti?
Nie, isteže nechcem týmmenším deťom brať´ ich krásnu predstavu, že Mikuláš prišiel z neba, odJežiška, resp. Santa Claus kdesi zo severu, na saniach so sobmi. Nechcem, abysme odhrnuli bradu a vyklopili im, že „to som ja...". Je však rozdiel nepovedať im celú pravdu a klamať. Deti majú svoju predstavuo tejto postave z rozprávok a z vlastnej fantázie -a z rozprávania rodičova Mikulášov (či Santa Clausov). Nemusíme im ju brať, ale my, rodičia,a vôbec dospelí, si môžeme ľahko naštrbiť dôveru detí, keď zistia, že smeich bohapusto klamali.
Veď skôr či neskôr zistia,že sme to zorganizovali my, nakúpili, zabalili, vložili do topánok či zahraliMikuláša. A nie vždy to zistenie je celkom pohodové. (Spolužiaci,kamaráti, niekedy aj starší súrodenci vedia byť dosť drsní v týchtoveciach...) Ako to potom pred deťmi uhráme?
A je tu ešte jedendôvod. Načo vlastne slávime tento sviatok? Nie je to sviatok dobročinnej lásky, ktorá celkom nenápadne, potichu, skrytá sa usiluje riešiťproblémy, tak aby zachovala dôstojnosť obdarovaného? Také niečo predsa robilsvätý Mikuláš, či nie? Určite sa neprechádzal po kostole a nerozdávalsladkosti, aby ho deti milovali viac než Pána Ježiša... (Zamysleli ste sa,v ktorý sviatok je kostol najviac plný? Už dávno to nie je Veľká Noc, čivianočná polnočná, prevalcoval ich práve dnešný sviatok!) Domnievam sa, že ajv rodinách, ktoré nezdieľajú kresťanské hodnoty môže Santa Claus byťsviatkom štedrosti, ale aj zdieľania s núdznymi, myšlienky na tie deti,ktoré sú opustené, ku ktorým „Santa" nepríde, lebo... a pod. Čo dobrésledujeme u svojich detí, ak tento deň je len naháňačkou po mikulášskychstretnutiach, kde čosi dostanú? Isteže,zamyslieť sa a využiť tento deň na prekvapenie a na pár slovo uvedených hodnotách je tá ťažšia cesta. Ale o čo nám pri výchovedetí vlastne ide?
