Ako sa brat o brata postaral!
Kde bolo, tam bolo, bolo raz krásne a malebné mestečko na východe Slovenska. Žili v ňom dvaja bratia. Prvý, obyčajný človiečik a druhý, riaditeľ Technických služieb.
Asi takto by sa mohla začínať rozprávkový príbeh o tom, ako sa brat o brata postaral. Toto však nebude rozprávka, ale reálny príbeh zo života. Nebudem písať veľa, radšej sa budem držať faktov. Začnem zhruba 2 roky dozadu, keď jeden z bratov, volajme ho napríklad Marián, pracoval ako správca zimného štadióna. Štadión bol síce v správe hokejového klubu, ale vo vedení bol zhodou okolností aj jeho brat. Marián svoju prácu, podľa tvrdení ľudí, ktorí sa okolo hokeja pohybujú, nerobil príliš precízne, keď niekedy bol problém ho na pracovisku zastihnúť, alebo, keď sa rodičia detí museli postarať práve o tie veci, ktoré boli jeho povinnosťou. Stav zimného štadióna pod jeho správcovstvom upadal a chátral. V roku 2017, keď bol štadión od pôvodného správcu vrátený mestu a počas takmer celého roku bol v rekonštrukcii, správy sa od leta 2017 ujali Technické služby. A aké prekvapenie nastalo? Áno, brat, ako riaditeľ Technických služieb zamestnal svojho brata Mariána. Ten teda pôsobil aj naďalej ako správca štadióna. Chátrajúci stav pod jeho vedením bola asi dostatočná kvalifikácia pre prijatie do zamestnania. Ako príbeh pokračoval ďalej? Keď sa dvihla vlna nevôle, že tento pán nespravuje štadión, ako by sa patrilo, brat mu vybavil ešte teplejšie a príjemnejšie miestečko. Spravil ho správcom kúpaliska. Čo na tom, že táto pozícia sa vytvorila práve pre tento účel. Veď z peňazí občanov sa to zaplatí. Stačí požiadať o navýšenie rozpočtu z peňazí mesta a poslanci (väčšina za SMER-SD) to schvália.
A tak si tu žijeme, milí obyvatelia. V meste, kde niekto si musí svoje pracovné miesto zaslúžiť a o niekoho sa postará brat. Už stačilo takýchto riaditeľov!
