No tak dobre, povedal som Jerzymu - Jurajovi z Poľska v apartmáne Crystal Rocks na severnom Cypre, kde sme sa cez dovolenku stretli. Niekedy o 11-tej večer v bare po niekoľkých pivách a dlhej diskusii. No tak dobre, uznávam, Jánošík bol Poliak. Na oplátku ponúkol Juraj Lewandowského. Bol ochotný pripustiť, že sa narodil v Bratislave. Tak sme si na to plácli. Konflikt národov bol vyriešený. Našli sme kompromis. Bez boja a bez krvi.
Uznal som Jurajove argumenty. Muzikál Na skle maľované napísal Poliak. A nedávno v poľskej televízii bežal veľmi úspešný seriál o Jánošíkovi. Skoro všetci Poliaci ho pozerali. Ja som dal na druhú stranu váh, že Jánošík sa umiestnil na 10-tom mieste o Najväčšieho Slováka. To sa zdalo ale Jurajovi málo. A dosť som stratil sebadôveru aj tým, že som pred časom bol blízko Krakova v Jánošíkovej Kolibe a dookola som v nej počúval najkrajšie naše ľudové piesne. Každú by som vedel od srdca zanôtiť. Po slovensky. Problém bol, že zneli po poľsky a naši poľskí hostitelia tvrdohlavo trvali na tom, že tie ľudovky sú ich. A tak neviem, veď som aj pozeral náš seriál Zem Spieva. A tie najväčšie klenoty, čo dušu rozochvievali a slzy tlačili do očí som teraz počul po poľsky a naši hostitelia mi s úsmevom tvrdili, že veď jasné, to sú ich pesničky, to im rozochvievajú duše a im tlačia slzy do očí.
A Juraj tvrdil, že je aj tak jedno, kde sa Jánošík narodil ale podstatné je, ktorý národ ho viac považuje za svojho. Terchová - neterchová. A aby ukázal akej obety je kvôli Jánošíkovi schopný, ponúkol Lewandowského. Je to taký poľský Hamšík. Hrá v Bundeslige za Bayern a strieľa gól za gólom. Takže som to považoval v celom kontexte dejín za dostatočnú satisfakciu a s Jurajom sme si na to tlapli.
Medzinárodný konflikt bol teda zažehnaný. Našu dohodu bude musieť ešte ale ratifikovať parlament slovenský a mal by aj poľský. Čo môže byť problém. Predseda slovenského parlamentu kapitán Danko sa už vyjadril, že čo i tam dušu dá, v tom boji divokom, nepodpíše. Jánošíka nedá. Ani za Lewandowského. A tiež nedopustí aby obyčajní ľudia platili za cigarety viac ako doteraz. A máme vyšší stožiar ako je v Budapešti. A rigiorózku neodpísal, lebo ju ani nečítal.
Ale neviem, či to celkom zvážil. Veď čože my už máme teraz z Jánošíka. Len tradíciu. Ku ktorej sa hrdo prihlásila aj Ficova vláda. Ale namiesto bohatým brať a chudobným dať zaviedla DPH brať a našim ľuďom z nej dať. Ale Lewandowski? S jeho príjmami? To už je niečo iné. Ak by sme ho poprosili, keď už sme sa dohodli, že je z Bratislavy, aby tu, na našom Slovensku dane odvádzal, možno by sme ani ceny cigariet dvíhať až tak nemuseli a štátny rozpočet by sa čiernou dierou nestal.
Tak neviem. My sme dohodu našli. Teraz je to na politikoch.
Vyjadrenie predsedu slovenského parlamentu je samozrejme fikcia, zvyšok ale nie.`
