Oni sú taliani, Lenka.
Keď som bol malý, starý otec na mňa často zahundral: čo si talian? Vždy, keď som niečo poplietol alebo urobil zle. A tak som vedel, če talian je ten, čo vždy niečo popletie alebo urobí zle.
Neskôr som sa s prekvapením dozvedel, že existuje štát, čo sa volá Taliansko a že v ňom žijú Taliani. A vystavali krásne mestá – Rím, Benátky, Miláno, Florenciu... A že tam žili veľkí umelci a veľkí myslitelia. Stavitelia katedrál a maliar Mony Lízy. Bojovníci za slobodu a renesanciu. A fašisti. A mafia. Leonardo da Vinci a Benito Musolini. Taliani a taliani. Nikto nevzbudzuje toľko obdivu a zároveň toľko dešpektu ako oni.
Fico a Pelegrini. Podľa slovníka Figa a Pútnik. Podľa talianskeho slovníka. Kam patria? Sú to duchom renesanční myslitelia alebo kamaráti mafie? Bojujú za ideály slobody a poznania alebo bojujú za niečo celkom iné?
Nielen posledné ich činy bohužiaľ jasne definujú kam patria. Chlapec z robotníckej rodiny Figa si dal prihlášku do komunistickej strany v čase, keď sa to už naozaj nerobilo. Hlavne to nerobili chlapci, ktorí prešli, ako sa dnes Figa hrdo hlási, birmovkou. Po revolúcii Figa zahájil politickú kariéru, vlastnou hlavou zarobil pre stranu, ktorú založil, viac peňazí ako Flašík, ktorý ho už potom nemohol držať za gule. Stal sa predsedom vlády, dostal hodinky za 20 000 EUR a prenajal si byt v rezidencii Bonaparte. Zmes rečníckeho umenia, odvahy a prehnaných ambícií ho dostala skoro až na vrchol. Všetko ale niečo stojí. Profesionálny politik Figovho formátu nesmie mať názor a nesmie mať ani zvyšky charakteru. Aby znova vyhral voľby potrebuje percentá, aby mal percentá musí sledovať čo chce počuť jeho volič a hovoriť to, čo chce počuť jeho volič, s jeho názorom to už nemá spoločné nič. A potrebuje peniaze, aby veci išli správnym smerom, teda jeho smerom, potrebuje peniaze. Všetko sa ale kúpiť nedá. Aj keď sa naučil vyslovovať slovo scientológ a dookola na debatách s Kiskom toto slovo omieľal, prezidentom sa nestal. Dokonca sa musel vzdať aj postu predsedu vlády. A nestal sa ani ústavným sudcom. Aj keď všetkým vysvetlil, že pozícia ústavného sudcu je politická, veď ak by nebola, mohlo by sa dokonca aj jemu stať, že pôjde za mreže.
Figova popularita klesla a averzia na neho stúpla natoľko, že ho musel na čele vlády nahradiť Pútnik. So sympatickým úsmevom, jamkami v lícach a naoko zmierlivejším vystupovaním dal voličom Smeru dôvod zostať strane verní. A tým, pre ktorých Figa zostáva žiarivým vzorom vodcu, dal tiež dôvod k spokojnosti. Veď Pútnik urobí vždy len to čo Figa chce. Hra na dobrého a zlého policajta úspešne pokračuje.
Veď teraz ide o všetko. Prehraté voľby môžu mať pre Figu veľmi nepríjemné následky, jeho budúce bývanie nemusí rezidenciu Bonaparte pripomínať ani náhodou. Chudobný chlapec, ktorý urobil veľkú kariéru, môže spadnúť hlboko. A tak v panike títo dvaja taliani rušia diaľničné známky, lebo vraj diaľničná sieť nie je hotová a Kapitán sa za to nemieni ďalej hanbiť. Zrazu nie je problém zvýšiť dvojnásobne rodičovský príspevok, aj keď ho dostanú aj Rómovia, čo bol doteraz asi hlavný problém. No a dôchodcovia dostanú 13-ty dôchodok, veď po nás potopa. A treba zdvihnúť zadky všetkým, čo závidia ako si Bratislavčania alebo Slováci v zahraničí žijú v blahobyte na ich úkor. Keď nezabrali imigranti, Židia, Maďari a ani komunita LGBT, treba ľudí poštvať proti Bratislavčanom. Veď tam ich aj tak skoro nikto nevolí.
Že činy týchto dvoch talianov pripomínajú vlastizradu? Čo od nich chceme, veď sú to taliani, Lenka.
