Masmédiá sú tá časť, skupina médií, ktoré sú špecificky navrhnuté tak, aby zasiahli veľmi veľké obecenstvo, typicky aspoň tak rozsiahle a veľké ako celé obyvateľstvo štátu. Je to široko rozšírený sprostredkovateľ informácií všetkého druhu ako tlač, rozhlas, televízia, internet a pod.
O vplyve masmédií a televízie sa vo všeobecnosti často diskutuje. Najviac preberanou témou je násilie v televízii a jeho negatívny dopad na agresívne a nesociálne správanie detí. S vývojom doby, spoločnosti a rôznych technologických vymožeností sa z médií stala nebezpečná zbraň. Médiá, najmä prostredníctvom televízie, majú neobyčajne silnú moc. Dovolím si povedať, že doslova deformujú spoločnosť. Oberajú nás o naše vlastné názory, podsúvajú nám tie svoje. Vplyv médií na celú spoločnosť, ale predovšetkým na mladých ľudí, je evidentný. Ich pôsobenie je dôležitým nástrojom socializácie jednotlivca od najútlejšieho veku. Mladí ľudia sú najpočetnejší a najaktívnejší užívatelia jednotlivých médií, ale sú však zároveň jednou z najatraktívnejších cieľových skupín pre mediálny priemysel. Mladí ľudia sú primárnym publikom nielen pre predajcov počítačových hier, ale aj pre veľkú časť tvorcov reklamy, televíznych programov, časopisov, rozhlasových staníc či tzv. nových médií fungujúcich v prostredí internetu. Odolať tomuto obrovskému tlaku je čoraz ťažšie. Problémom dospievajúcich nie je nedostatok informácií. Zväčša však mladý človek nemá záujem, aby sme ho od vplyvu médií chránili, prípadne autoritatívne určovali, čo z mediálnej produkcie je preňho vhodné a čo mu naopak škodí.
Výskumy, ktoré boli robené v zahraničí sú dôkazom toho, že obsah, ktorý ponúkajú televízie značne ovplyvňuje a zasahuje do životov mladých ľudí. Myslím si, že by bolo na mieste a na čase, aby sme sa aj my ako recipienti už nezostávali ticho a snažili sa hľadieť kriticky na to, čo je nám podsúvané. Nebuďme len pasívnymi prijímateľmi, ale aktívne konajme predovšetkým pri programoch, ktoré dehonestujú a morálne poškodzujú vývoj spoločnosti.
John Flavel, americký duchovný, experimentálne zaznamenal, ako trojročné deti interpretujú televízne obrazy ako pevné. Majú problémy rozlíšiť medzi obrazmi televíznymi a reálnymi. Deti mladšie ako tri roky veria, že to, čo vidia v televízii, sú reálne objekty. Až v štyroch rokoch sú schopné pochopiť, že televízne obrazy ukazujú absentujúcu realitu. V jedenástich a dvanástich rokoch sú schopné rozlíšiť zdanie a realitu.S odvolaním sa na násilie v televízii sa podotýka, že malé deti sú náchylnejšie napodobňovať násilné správanie, pretože ešte nevedia pochopiť následky vlastného správania.Samozrejme, boli robené mnohé iné experimenty vplyvu médií na človeka. Významné boli najmä v oblasti porúch výživy, kde mnoho mladých dievčat trpí bulímiou alebo anorexiou práve pre neprirodzene štíhle modely žien prezentované médiami.
Jeden z najvýznamnejších experimentov v oblasti vplyvu a dopadu médií bol robený v Kanade v polovici sedemdesiatych rokov Tannisom Williamsom v roku 1986 a ďalšími dvanástimi profesormi a výskumníkmi z univerzity vo Vancouveri, ktorým zistili, že najrelevantnejší účinok vplyvu televízie sa ukázal na šport. Aktivity v tejto oblasti klesli na polovicu po dvoch rokoch z dôvodu nezáujmu a vzniku iných, možno atraktívnejších programov. Ďalším účinkom bolo vytratenie sa starých ľudí z verejnosti a sociálneho života. U detí bol zaznamenaný nárast agresívneho správania, ako strkanie a provokácie medzi deťmi.
Ďalšou správou, ktorou vás v rámci vplyvu médií zahltím, je správa o Amerike, ktorá je podľa môjho názoru krásnym príkladom toho, ako má vyzerať správne „zblbnutý“ národ televíziou. Bez morálky, bez svedomia, neschopný vyšších citov, zdeformovaný a oblbnutý filmami a reklamami. Samozrejme a prirodzene, česť a uznanie výnimkám. Stačí si spomenúť na udalosti, ktoré nastali po hurikáne Katrina. Namiesto toho, aby sa národ spojil a začal si pomáhať, nastalo rabovanie, vraždy, vojny gangov, náhodná streľba do ľudí, znásilňovanie a pod. Pýtam sa, čo sú to za ľudia, ktorí počas jednej z najväčších katastrof v dejinách Ameriky myslia na znásilňovanie či vraždy? Je také niečo vôbec možné? Áno, žiaľ je.
Kriminalita a celkový počet násilných činov z roka na rok rastie. To je, bohužiaľ, tiež jeden z dopadov televíznej mánie. Znižuje sa vekový priemer kriminálnikov. Dnes nie je nič mimoriadne, keď v televíznych novinách odznie správa o trinásťročnom alebo štrnásťročnom vrahovi. V tej chvíli sa vo všetkých ľuďoch sediacich pred televíznou obrazovkou pohne svedomie, zdesene zhíknu a zalomia rukami, položiac si otázku, ako je to možné. Alarmujúce štatistiky detskej kriminality na Slovensku hovoria, že každý desiaty trestný čin u nás spáchajú mladiství. Najmladší vrah na Slovensku mal šesť rokov, keď zabil nožom svojho sedemročného kamaráta. Druhý najmladší mal desať rokov, keď po hádke bodol svojho otca nožom do srdca.
Z každej strany je nám ponúkaná umelá dokonalosť v podobe krásnych, bohatých a bezchybných ľudí, zvaných celebrity. Na okraj spoločnosti sú odsúvaní ľudia zachraňujúci životy ako záchranári, hasiči, lekári a často sú podpriemerne hodnotení napriek tomu, že v mnohých prípadoch nasadzujú na záchranu životov vlastné životy. Naopak tí, ktorých úlohou je ľudí pobaviť, zarábajú milióny. Vytrácajú sa klasické hodnoty, v móde sú vzťahy na jednu noc a barové známosti. V túžbe byť „in“ sa snažíme obliekať štýlovo, kupujeme si moderné veci, ktoré len málokedy vyjadrujú naše vlastné názory a postoje. Zo spoločnosti sa vytráca jedinečnosť a nahrádza ju nudná priemernosť. Dnešná spoločnosť produkuje skoro navlas rovnakých ľudí a jednostranných ľudí stotožňujúcich sa s názormi väčšiny.
V každom prípade, mojím cieľom nie je hovoriť iba o negatívach, pretože televízia ponúka aj mnoho výchovných, vzdelávacích a dokumentárnych programov, ktoré nám rozširujú vedomosti, rozhľad a utvárame si prehľad o veciach, o ktorých máme k dispozícii málo informácií. Žiaľ, sledovanosť týchto programov je často minimálna a počas uplynulého roka neboli v tejto oblasti televíznych programov zaznamenané žiadne rekordy sledovanosti.
Pripisovať však vinu len médiám a západnému svetu by nebolo objektívne. V prvom rade musíme začať od seba. Zamyslieť sa musíme sami nad sebou. Veď každý z nás má na výber, čo akceptovať bude a čo nie a akým smerom sa chce vydať. Snažme sa vymaniť zo systému, udržme si originalitu a majme vlastný názor. Nepodliehajme všetkému, čo prináša moderná doba len preto, že je to v kurze. Otvorme oči a bojujme proti tejto vojne, ktorej zámerom je pohltiť a zachvátiť čo najväčší dav za účelom utvárania akejsi falošnej identity. Nech je svet miestom zaujímavých a rôznorodých ľudí.
