Najbližšie taký uvidíme asi až večer. Pieklo neskutočne. Na plážinám to tak ani neprišlo, ale v aute pociťujeme potrebu klímy. Asfalt sa roztápa. Nič pre naše zimné pneumatiky. Všetko to sa dá sledovať iba cez slnečné okuliare.
Plný dojmov a spomienok opúšťame Krym a smerujeme na Odesu, kde máme v pláne stretnúť sa s ďalšou časťounašej posádky. Chvíľkové vyslobodenie z nášho skleníka nám najprv poskytla prícestnáreštaurácia v ponuke so šašlíkmi a borščom, neskôr predavačmelónov. Zastavili sme asi 30 km pred Odesou na odbočke do poľa kam násnavigovala stará zhrdzavená tabuľa, z ktorej sme vylúštili, že niekdepoblízku by sa mal nachádzať kemp, tzv. báza oddychu. Cesta v polinaznačovala presne to čo nás na jej konci čakalo. Rozpadajúci sa plot, brechottrhača Rona, pán v stredných rokoch zahalený županom, s kilom zlatav hube a tehotná recepčná. Za 500 korún nám tu ponúkli azbestovú bunku preštyroch, tzv. stoku.
Izba nevidela čerstvý vzduch dáky ten týždeň. Berieme. Asiby sme do toho nešli, keby sme nepotrebovali nabiť veškerú elektroniku.Z kempu viedlo schodisko priamo na pláž. Celá páchla mušľami. Vraj, keďpríde príliv na čas ten smrad zmizne. Hneď čo sme sa vybalili išli smeskontrolovať barové stoličky.
Variť varili, ale cenovo sa to nevyrovnalo namipripravovanej večeri. Keď sme sedeli pred tou našou bunkou a vychutnávalisi dary našej kuchyne pristúpilo ku nám dievča od vedľa a na znakpriateľstva nám položilo na stôl sušené pečivo. Fakt sme netušili ako a čomáme s tým robiť. Nikdy sa nám nestalo, že by prišlo za nami dáke dievčaa takto si nás uctila. Len či nemá ona niečo zalubom. Po dlhšom zmýšľanía váhaní sme nabrali odvahu zavítali na návštevu, kde nás čakali tri15ročné dievčatá. Dve z nich boli domáce z neďalekého mesta JužnyPort a sympatická blondína Nataša zo zakázanej zeme, hlavného mestaPodnesterskej republiky, z Tiraspolu, ktorá tu trávila dovolenku.
Vyspovedali nás ako sa len dalo. Samozrejme po rusky, anglicky ani muk, tak somsa zas raz cítil užitočný ako tlmočníčka. Poukazovali sme im fotky, ktoré sme doposiaľspravili. To chvíľku trvalo. Staršine sa však zachcelo do baru, tak sme muselidievčatám popriať sladké sny a pobrať sa od nich. Na terase si k námprisadla sestra majiteľa kempu, ktorej sa ústa nie a nie zavrieť. Jej prváveta znela: „ viem, že mi nerozumiete, ale mne to vôbec nevadí“. Noa v nastolenom tempe pokračovala. Bola študentka športu. Trénerstvovrhačov gulí a oštepov. Patrične to bolo aj na nej vidno. Poviem Vám,poriadna baba to bola. Trošku sa popilo a slečna sa nám zahľadila dofešáka Radeka, ktorý bol dvakrát menší od nej. Už keď Oľa začala mať na nehosexuálne narážky, už sme vedeli, že je zle. Doslova ho chcela znásilniť. My smesa na tom dobre bavili, ale v Radekových očiach bolo vidieť strach.Medzitým sme sa presunuli aj s barmankou ku nám na izbu, kde keď zistila,že jej city nebudú opätované začala si od neho pýtať tričko ako darček. NaUkrajine je to asi národný šport. Vybrala si jedno vyšedivelé Hewlett Packard. Nechcela to všakzadarmo. Na oplátku ponúkala svoje tanga, ktoré Radek odmietol. Sklamaná Oľaodchádza a berie so sebou aj blondínečku barmanku.
Škoda, mohla byť sranda.
