Poslanec mesta Martin a Žilinského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík: Rusko 2008, čo deň dal, Ukrajina 2007, Politika
Predtým ako si začnete čítať ďalej, si na papier napíšte svoj tip koľko podľa vás mesačne zarába poslanec mestského zastupiteľstva v Martine. Vedľa toho si napíšte za koľko by ste túto prácu vykonávali vy.
Naša cesta pokračuje. Opúšťajúc Ukrajinu tešiac sa na Moldavsko. Minuloročný trip sme v tejto politicky nestabilnej krajine strávili veľmi málo času. Tento rok máme v pláne, aby nám táto bipolárna krajina sprostredkovala trošku viac zážitkov.
Zobúdzame sa do ďalšieho rána na tisícky kilometrov vzdialení od pohodlných postelí domova. Sadáme do Zola, z ktorého sedačiek sa víry prach a spoločne sa vydávame za ďalším dobrodružstvom naprieč Ruskom.
Zobúdzame sa do dňa plného predsudkov o policajnom štáte. Včera nám dali tieto štátne zložky naozaj zabrať. Cieľ cesty máme jasný. Hory trošku vyššie, zelenšie, neokukanejšie od tých našich nás volajú. Kaukazská časť Ruska, konkrétne niečo nekonkrétne v okolí údajne najvyššej hory v Európe.
Po noci prežitej v prehnitej búde u Dagestanských Čečencov vyrážame smer Astrachan, rusko – kazašské hranice. Cesta jednotvárne nemeniaca sa, nehostinná púšť, nič len slnko, žiadny život, žiadny strom, sem - tam továreň na tieň, keď už nie na čokoládu.
Blíži sa hranica, zbystrím oči a uši, adrenalín v krvi, srdce mi buší. No a v gatiach mám úzko, welcome to Rusko!
Rok 2007 bol poznačený úspešným road tripom smer smerom Ukrajina, Moldavsko, Rumunsko a Maďarsko, na ktorý sme sa rozhodli tento rok nadviazať. Pôvodne plánovanú cestu do Iránu sme po dlhšej diskusii s laickou i odbornou verejnosťou odložili a rozhodli sme sa pre, na prvý pohľad menej náročný, výlet do krajiny dvakrát väčšej než Spojené štáty americké, do Ruska.
Martin, Ukrajina, Moldavsko, Rumunsko, Maďarsko a zas raz sme doma.
Prebúdza nás každou minútou rastúca teplota vzduchu. Rozlepené oči zaostrujú zrak, ležíme v poli, kde každá druhá rastlinka tu rastúca nám nápadne pripomína všeobecne známu marihuanu. Spali sme v poli s trávou.
Posledná noc v Rumunsku nebola ničím výnimočná, zase sme sa raz nevyspali. Vlakový most nebol až tak blízko, ako hlasno ho bolo počuť. To by až tak ani nevadilo. Keď šla okolo nákladná súprava o život som sa nebál, horšie to bolo keď sa k nám blížili naháňajúci, štekot vydávajúci psi.
Noc na Drakulovom hrade sme prežili bez ujmy na zdraví. Akýsi premrznutý sa budím. Dalo sa ale čakať, že tam bude trošku fúkať, keď sme spali na najvyššom kopci v okolí. Spacák som si len tak prehodil cez plece lebo som nenašiel k nemu obal. Buď ho sfúkol vietor, alebo mi ho schovali chalani, alebo záhadne zmizol, čo tiež prichádzalo do úvahy na tomto castle of mystery.
Ráno, ako každé iné až na to, že namiesto kráv, koní, či husí nás pre zmenu budia ovce s ich obetavým obranárom, pôvodne psom bielym, dnes už len špinavým.
Celú noc som sa budil. Keď sme odparkovali večer Kersona, mysleli sme si, že stojíme v poli ďaleko od civilizácie. Namiesto toho sme sa dostali do akejsi čiernej diery a presunuli sme sa v čase do 16tého storočia spiac na konskej diaľnici.
Ako si tak slnko vychádza spoza horizontu, v prítomnosti stáda kráv preberáme sa aj my.
Melón od Nikolaja nám hneď z rána padol vhod. Radek sa nevie dočkať hraníc. V pase má totiž zapísaného Kersona, ktorého musí tak ako ho doviezol do štátu, spoločne s ním odísť. Celkovo sme čakali väčšie obštrukcie, ale jednoducho nám vysvetlili kde máme zaplatiť ekologické poplatky, kde a aké papiere vypísať a ani sme sa nenazdali boli sme v Moldavsku.
Budí nás hluk miestneho dobytku. Spočiatku to vyzerá, že sme sa zobudili u niekoho na gazdovskom dvore. Okolo nás stádo agresívnych husí a postarší chlapík ťahajúci kravu na špagáte.
