Plní nadšeniaz neznámej zeme sledujeme značky smerujúce do hlavného mesta. Cesty boliprijateľné, mám pocit že lepšie ako na Ukrajine. Slnečnicové polia popri nichpripomínajú výhľad na more z útesu, aký sa nám poskytol na Kryme. Siahaliv nedohľadne.
Keď tu ráno poľnohospodár nastúpi do traktora na pol dňa simôže zdriemnuť, kým príde na druhý koniec. Potom sa otočí a do večera jedoma. Na benzínovej pumpe sa pýtame na vychýrené múzeum a sklad vína,o ktorom sme sa dozvedeli na internete, ako o jednej z hlavnýchturistických atrakcií Moldavska. Ďalšou lákavou ponukou bol aj Tiraspol, hlavnémesto nikým neuznanej, mafiou riadenej Podnesterskej republiky. Po bojovejporade sme sa rozhodli pre menej komplikovanú trasu Kišinev – Cricova – Rumunsko.Welcome to Chisinau!
Parkujeme priamo v centre. Sami nevieme čo smevlastne čakali od našej návštevy tejto krajiny. Žeby to bola až taká divočinaako sa o nej hovorí? Ani by som nepovedal. Očividne to tu dýchasocializmom, avšak angličan by v tom videl väčší rozdiel ako my, trošku nato zvyknutí. Ale aj tak sa mi páči, že na pošte jedna pani predáva pohľadnice,druhá známky a tretej to idete zaniesť. Najviac ma však prekvapila obsluhav McDonalde, ktorá keď na mňa spustila reč po anglicky, musel som sipovolať na pomoc jazykovo zdatnejšieho Radeka. Jej znalosť cudzieho jazyka bolaminimálne na úrovni učiteliek akadémií vzdelávania. To sa nám veru na Ukrajinenemohlo pritrafiť. Zmenárni tu bolo ako húb po daždi. Víťazní oblúk fotený každým, jedná z mála atrakcií mesta. Obchodné domy podobnéstarým verziám našich Priorov bez eskalátorov. Letná terasa poloplná, nachádzame stôlakurát tak pre nás. Miestne pivo Kišinev fajnšmekrom nestálo za pokus. Obsluhasa len prizerá ako pomedzi zákazníkov prechádza žobrajúca cigánka. Celkovo nanás prichádza únava z cesty. Už sú to dva týždne čo sme preč z domu,z teplej sprchy a domácej stravy. Musíme sa z hlbokanadýchnuť, pred nami je ešte sedem dní. Skúšame nanuky made in Moldova.Ten Radekov spadol na zem, nakoľko bol už z jednej strany otvorený. Tomu sahovoria služby. Ale chutil mu a to je hlavné. Po ceste k autu smespadli na zadok, dodnes nechápeme ako sa dostala fotografia môjho spolužiakaz gymnázia na reklamný pútač.
Náš tátoš nás vyčkával vedľasvojho nového červeného kamaráta, ktorý stále čaká na meno. Štartujeme,smerovka, plyn, preradím, zákruta, Kerson sa zmieta v bolestiach.Nemiestny hluk vychádzajúci z útrob pravého predného kolesa neveští ničdobrého. Zhadzujeme koleso, vodorovná kovová zarážka sa vychýlila zo svojhopôvodného miesta a mení svoj tvar do písmena V.
Jediné čo nám hralo dokariet bolo to, že hneď za našim chrbtom sídlil autoservis, kde nám s úsmevom naperách odstránili našu technickú závadu za 25 korún. Pokračujeme v jazde. Dopravnéznačenia veškeré žiadne, blúdime mestom, blúdime mimo mesta. Spomínaná vinárska oblasť sa nachádzajú približne 12 kilometrov od Kišineva, kým sme my prišli knej spravili sme ich zo 30. Pred vstupom do dediny nás víta brána, ktorú ovládamladý muž diaľkovým ovládaním z neďalekej pumpy.
Všade vôkol hrozno, celádedina má o brigádu a hypervitamínozu isto postarané. Stojíme pred vstupom do areálu, kuktorému bol vytvorený samostatný zákon.
Zatvorené. Vrátnik nám vraví, že už dákutu hodinku meškáme, že vrátiť sa máme zajtra. Nič to, prespíme a sme späť.Blúdime hľadajúc pekný lúku, kde strávime ďalšiu noc. Skutočne to tu nevyzeráaž tak zle ako sme čakali.
Chalani sa cítia na utužovanie medzištátnychvzťahov, ale ich jediný triezvy šofér upadá do mdlôb hneď ako strávi večeru.Pootvorím oči, všade vôkol tma, stany rozložené, uvoľňujem karimatku, presúvamsa do auta, v sekunde zaspávam.
