Poslednýkrát schádzame1500 schodov smer smerom dolu. Kerson aj Ford bez mena nás už čakajú oddýchnutí,nažhavení a to najdôležitejšie, nepoškodení. Prvýkrát sme sa od nichvzdialili viac ako na 5 metrov a o Rumunsku sa kadečo rozpráva a na naše šťastie sa tonepotvrdilo. Mapa nám naznačuje jedinú možnú alternatívu cesty, ktorej sapodvoľujeme. Od začiatku mi pripomína tú, ktorou každý deň idem ráno do školy.Kľukatá, obkolesená skalami. Až na to, že tá pod Strečnom je na svoju dennúkapacitu počtu áut 3krát predimenzovaná. Ani nie po pol hodinke a 50tichzákrutách sme sa od hradu dostali k obrovskej nádrži, ktorú zadržiavalobrovský múr. Celý život bývam na prízemí a pred výškou mám rešpekt. Nokeď som videl aký je tá stena mega veľká, nemal som pred ním rešpekt, alerozklepané kolená, tep 120 a panický strach.
Radšej som sa pozeral koľkohektolitrov vody tá betónová stavba zadrží.
Serpentíny pokračujú, Kersondostáva zabrať, lemujeme jazero. Krajina sa dvíha čím ďalej tým viac k nebesám.
Všetko je krásne zelené, ani slová k tomu neviem nájsť.
Nečakal som ani, žev polovici Júla tu nájdeme sneh.
Medzičasom Radek zisťuje, že vodopád, priktorom sa fotíme je vo výške väčšej než najvyšší vrch Českej republiky.
Navrchole cesty, odkiaľ už budeme iba klesať sme sa nezabudli pokochať výhľadom.
Najskôr sme sa museli ale k nemu dostať cez húf horských tátošov.
Mal bysom ešte pripomenúť, prečo sme nechodievali s Kersonov v noci. Jehosvetlá nám neumožňovali bezpečnú jazdu po tme. Pre názornú ukážku sme sa odfotiliv tuneli, ktorý prechádzal cez špic Fargašu, aby ste vedeli čo sme my videli. Absolútnenič.
Každá z týchto dvoch strán kopca bola úplne iná. Keď na tej prvej smenestretli skoro žiadne auto, tu na druhej to prekvitalo turizmom. Všade boli stánky,prevažne s dobrotami pod zub a pletenými kobercami. Plné parkoviská Dácií,ľudí ako na Kryme na pláži. Pekné horské jazero nás lákalo dovtedy pokiaľ smenezistili, že čo je horské to je aj pekne studené.
Sadli sme si na skalu a vovíre sviežeho vánku sme sledovali koľko serpentín nás čaká smerom dolu. ChudáčikKerson, ak prejde toto dáme mu metál.
Schválne skúsime zrátať koľko zákrut jeto kým to zídeme. Zaspávam pri piatej zákrute, Rišo pri desiatej, Mišo pridvadsiatej, Radek bojácne bojuje so spánkom a šoféruje s vyradenou spojkou.Šetríme benzín. Po dvadsiatich kilometroch nás budí dym v aute a horiacebrzdy. Oficiálne vyhlasujeme Kersona za nesmrteľného. Skôr než sa zotmie stihnemeešte navštíviť Sibiu, ako nositeľa ceny, hlavné európske mesto kultúry za rok2007. Nestíhame poňať všetky tie výstavy a akcie, ktoré sa tu na námestíkonajú. Nestíhame poňať ani jednu, chcelo by to tu stráviť aspoň o týždeň naviac.
Mesto Martin kandiduje na tento titul v roku 2012. To už by som mal byť primátorja. Pevne dúfam, že pod moju záštitou sa nám podarí uspieť v náročnej konkurenciiostatných miest starého kontinentu. Opúšťame Sibiu hľadajúc lúku, ktorá nás uchýli.Našli sme jednu geniálnu, už tam kempovali dve autá, tak sme sa pridali. Neviemodkiaľ prichádzala voda do potoka, ale mala asi 25 stupňov. Kúpel ako v termáli.Po povinnej očiste sme prebrodili potok a dostali sa do miestnej krčmy.Vyzerala celkom honosne, ale až také ceny sme nečakali. Jedna kola a päť pív,účet ako v Carltone. 1250 korún. Pozeráme na ňu či sa s koňom nezrazila,v Rumunsku je to myslím normálne, lebo tie kone sú tu naozaj všade. Reflexívnesom si vypýtal cenník, ktorý nás viviedol z omylu. Čašníčka nemala akosiani chuť sa ospravedlňovať, že si pomýlila a ku 125 korunám pripísala o nulunavyše. Nás by neodžubkala, veď toľko peňazí sme už ani dokopy nemali. Záchodynádherné, zase raz na stojaka, musíte sa pozerať do čoho stúpate. Išli sme radšejdo druhej krčmy, kým sa nám to tu neznechutí úplne. Potom nám už nič iné neostávalolen sladko do hajan pobrať.
