Ostré lúče slnka odrážajú sa od teba,
pozerať sa na teba je čisto moja potreba.
Trblieceš sa nežne v jemnej sieti od pavúka,
keď budeš padať na zem zachytí ťa moja ruka.
Nie si ranná rosa... si z môjho oka slza...
Ostaň prosím pri mne, môžeš byť aj trochu drzá.
Vznikneš v hĺbke duše a následne po líci mi stekáš,
po tvojom dotyku vždy úsmev na perách mi necháš...